Outsiterz

Windmill 2009

Prepáč, Beka, že ti kradnem skill, ale potrebujem ho na Raiders Cup 😉 A vám, čo nemáte radi dlhé reporty, sa tiež ospravedlňujem, prečítajte si ho na etapy 🙂

Windmill Windup 2009, Amsterdam,12.-14.6.2009

Je piatok niečo po druhej, zdrhám z práce a bežím na autobus 61 na letisko. Spotený ako somár v kufri potom vydýchavám a keď konečne prichádzam na letisko, spoluhráči na mňa vybafnú, že meškám. Faaakt? Ani som si nevšimol.. 🙂 Odpúšťam im podpichovanie a už sa v hlúčiku tešíme na cestu. Na prehliadke musíme vyberať opasky z nohavíc, Kaja horekuje, že si nevzala iné gate a poniektorí si tie svoje musíme pridržiavať. Ešte nejaká ta hodinka na letisku a už nastupujeme. Let do Charleroi neďaleko Bruselu je pohodový, akurát Čolka s Beatkou si hojne štrngajú a šibrinkujú mi s plechovkami redbullu pod nosom a ja skoro predvádzam po nadmernom vdýchnutí nasládlych pár šabľový tanec. Letušky nič moc, niekto minule nadával na Austrian, ale tam mali určite väčšie kočky. Hráme trochu poker, ale keďže sme v špecifickej situácií tisíce metrov nad zemou, zabúdame pravidlá a Texas Holdem hráme s piatimi kartami na ruke a piatimi vyloženými 😀 Aspoň boli často full housy, postupky a trojice.
Pristátie je trochu drsnejšie ako zvyčajne, kto vie, čo tam tí piloti robili 🙂 V Charleroi nás vedie Maty, ktorý už takto šiel. Beátka ešte zháňa magnetku a vonku sa spúšťa riadny lejak. Našťastie bus spred letiska nás berie na vlakovú stanicu. Trochu robíme chaos, nevieme nájsť vchod, ale napokon to zvládame a Keso vybavuje super zľavu. Vo vlaku však zisťujeme, že je nás o jedného viac a Danovi hrozí zatknutie a prinajlepšom polepšovňa. Našťastie pre chovancov polepšovne nám sprievodca dovoľuje dokúpiť lístok na prvú časť cesty. Na prestupnej zastávke ide Keso kúpiť ďalší lístok a Dan v dverách vlaku predstiera eplileptický záchvat, aby sme zdržali vlak 😀 Našťastie to nie je potrebné, Keso to stíha a ideme. Mastí sa poker a Bang a debatuje. Veľa ľudí vo vlaku nie je, len pár prechádza okolo. Sme dosť bezstarostní a to s nám stáva osudným. Keso po chvíli hľadá svoj menší batoh a nevie ho nájsť. Hľadáme všetci, prehadzujeme všetko hore nohami, ale nič nenachádzeme. To je fakt smola, zrejme dostal nohy 🙁 Už sa nedá nič robiť, boli to profíci, čo si takto privyrábajú. Samozrejme, že nálada klesá a zvyšok sme trochu mĺkvejší. Ale Dan zase robí blbosti a dvakrát si prevracia smetný kôš rovno do batohu.
V Amsterdame obstarávame lístky a hľadáme zastávku nášho busu. Miestny ujko nás samozrejme posiela úplne inam, tak sa radšej orientujeme podľa tabúľ a o chvíľu už sedíme v buse. Polhodinka cesty a vystupujeme pred rugbyovým areálom, ktorý bude pár dní našim domovom. Zábava je v plnom prúde, no my sa snažíme v tme v stanovom mestečku nájsť kúsok miesta, aby sme mohli mať stany pri sebe. Našťastie sa nám to darí, no ešte netušíme, že od soboty nám začnú neďaleké plné Toi-Toi búdky spríjemňovať ovzdušie 🙂
Piatok ráno hlceme výborné raňajky, balíme si desiatu a ideme na naše ihrisko. Čakajú na Francúzi s nejakým vzdychajúcim menom tímu – Ah Ouh Puc. Jasné, že všetci flákači si nedoniesli disky a tak ich máme pre 16 ľudí (Keso si šiel vybaviť náhradný pas) asi štyri. Aspoň nejaký drill a v peknom počasí začíname. A veľmi zle. Francúzi nehrajú nič moc, ale my sme nekoncentrovaní, dropujeme, zle nabiehame a razom prehrávame o štyri body. Našťastie sa rozbiehame a zlepšujeme. Tento zápas vyšiel najmä Beatke, klasicky potiahli Branki, Aďo a Pinďo a potom sa všetci hecli k lepšiemu výkonu. Do polčasu vyrovnávame a potom udržujeme žabožrútov na dištanc. Víťazíme asi o dva body, v kolečku celkom milí súperi vybozkávajú naše devy (ani sa im nečudujem, oni také pekné nemali), Kaja hovorí za nás po veľmi pekne francúzsky, takže takmer nik z nás nevie, čo povedala 🙂 Ešte nám dávajú fľašu vína a prvý zápas je úspešne za nami.
Druhý piatkový match na tom istom ihrisku si pamätám asi najmenej zo všetkých. Dáni z tímu Discflyers najviac utkveli v pamäti tým, že nám dali mizerný spirit, čo si Keso všimol úplnou náhodou. Ale zvíťazili sme a posunuli sa na piate miesto tabuľky.

V treťom zápase, ktorý sme odohrali na hlavnom fielde, hral už aj Keso. Mňa začalo pre zmenu trápiť hlúpe koleno a odohral som asi jeden bod 🙁 Bojovali sme a v istých momentoch sme boli aj lepší ako Frizzly Bears a mali sme na to zlomiť súpera. Bohužiaľ už nám tak nevychádzala zónová obrana ako v prvých dvoch zápasoch a museli sme používať aj osobku, proti ktorej sa však súper tiež dokázal presadiť. Ešte bolo tušim aj 10:11, no v závere nám ušli. Aj lajna bola nejaká mdlá, pár krát sme mohli pokrikmi pomôcť spoluhráčom, no nestalo sa. Mali celkom dobré baby a veľmi behavých jedincov, ale nebol to súper nad naše sily.
To bolo na piatok z hernej stránky všetko, vyvalili sme sa na trávu, podaktorí popíjali „meter piva“ a kecali a všetkom možnom. Podvečer sa časť výpravy vybrala do centra, obzrieť si krásy Amsterdamu a uloviť niečo pod zub. Poprechádzali sme sa tak, že nás až boleli nohy, nakukli sme aj do známeho Red Light Districtu, ochutnali miestne aj nemiestne špeciality a pobrali sa na bus naspäť. Časť z nás ešte ostala objavovať iné krásy mesta na rieke Amstel 🙂
V sobotu ráno nás čakajú domáci Holanďania z tímu Gronical Dizziness. Bohužiaľ, hra sa vyvíja podľa podobného scenára ako posledná piatková. Súper je šikovný, ale nie sú to nijakí makáči, ktorí by nás strčili do vrecka. Celý náš tím je akýsi nervózny, všetci (alebo takmer všetcirobia chyby a je to celé zle. Závrať z Groningenu nás poráža asi 15:12 a náš postup do elitnej osmičky je vážne ohrozený.
Druhý sobotný zápas, v ktorom už ide o všetko a proti nám naskakujú Orechy a bobule alebo Nuts’n’Berries. Cítime, že tento zápas potrebujeme vyhrať a hráme lepšie ako proti Dizziness. Po celkom dobrom výkone vyhrávame asi o tri body a čakáme, ako dopadli naši súperi o postup.
Na postup do elitnej osmičky nám napokon chýbali dva body… Tak to teda pekne naštve a ešte viac mrzí. Keď už nie prvá osmička, musíme získať aspoň to deviate miesto. Sústredíme sa na posledný sobotný zápas proti anglickým Random Fling. Už po prvom bode je zjavné, že Random Fling sú nadšenci, ale drvivá väčšina úplní nováčikovia. Náhodný forehand, ako sa dá “preložiť” názov ich tímu, je úplne presný opis. Zahrali sme si všetci, ako sme chceli, skúsenejší starci skoro ani nehrali a dosiahli sme pohodlnú výhru 15:1, mohlo to byť aj na nulu. Toto však nebol súper, s ktorým by sme sa mali porovnávať.Po zápase sme sa šli pozrieť na večerný trhák, zápas favorizovaného Ragnaroku s Matsom v základe proti českej kvázireprezentácií Silence, takže nie je úplne jasné, komu fandiť, ale myslím, že väčšina z nás držala palce Kačerovi, Frankiemu, Tomaškovi a spol.Nádherný zápas, príjemné slniečko a celkom chutná, hoci pre niekoho čudne namixovaná, večera. Tímy spolu už raz hrali, vtedy Ragnarok vyhral o bod. Zápas je mimoriadne napínavý, Česi si od polovice udržujú mierny náskok, ktorý však časom strácajú a do vedenia ide Ragnarok. Až do posledného bodu potom premieňajú svoje útoky a keď zaznie signál, výhodu má Ragnarok. Nezvládajú však tlak, chybujú a Silence premieňa svoj útok. Spolu s Hot Beaches robíme víťazné ovácie.
Večer prebieha v pokojnom tempe, hráme poker, kde nás úplne poráža Janka, kecáme a relaxujeme. Sledujeme Beer race a tradičnú masovú hru “Mingle-mingle-mingle”, ktorú som prekrstil na Mingo .Už od piatku je pristavený aj taký super prívesný vozík s nádržou plnou vody, nad ktorú si človek sadne a ak niekto trafí (napríklad diskom) do páčky naboku, sediaci chudák sa zosunie do studenej vody. Organizujeme teda súťaž, ktorej “víťaz” si tam sadne a ostatní ho budú mať šancu zostreliť 😉 Na pretekárskej nafukovacej dráhe s prekážkami sa schádzame: Dada, Beka, Kaja, Maťo, Pedro, Mesi a Pinďo. Napokon si to odniesol chudák Pinďo, ktorý sa musel posadiť hore. Vyzeralo to, že ho nik svojimi tromi pokusmi nedokáže zostreliť do studenej vody, už som zostal iba ja. V celkom statnom šere som sa najskôr opýtal, kde to vlastne je a potom som sa trafil na prvý raz, ani neviem ako 😀 Ale musím pochváliť Pinďa, že do toho s nami išiel, dobrovoľne si vybral na začiatku nevýhodnú pozíciu a ešte sa na tom celom bavil 🙂 Zvyšok večera sme prekecali o celkom zaujímavých témach, Kaja porozprávala niečo o začiatkoch v Outsiterz, Dan sa zobudil a sťažoval, že sme ho nezobudil a prespal súťaž.
V nedeľu ráno nás čakal zápas proti Discflyers (áno, zase tie dánske mrchy :). Zo začiatku doťahovanie o každý bod, no potom sme sa začali čoraz viac presadzovať a vytvorili si až päťbodový náskok. Koniec bol zase ako zlý sen, prílišne uspokojenie alebo čo a z 11:6 bolo zrazu 11:11 a museli sme vyhrať posledný bod. To sa nám našťastie podarilo a mohli sme zaútočiť na konečné deviate miesto.
V poslednom zápase nás čakali starí známi – Wunderteam. Vybehli na nás so zónou so štvorčlenným capom a na začiatku sme mali výrazné problémy. Potom sme však našli na túto obranu recept a pre zmenu súpera sme našou trpezlivou zónou nútili k chybám. Napriek tomu, že sme porobili dosť hlúpostí, s chuťou sme si dokázali poradiť so súperom asi 15:8. V súboji o Callahany poráža Škrečok Kaju 2:1 🙂
Napokon sme teda s bilanciou 6 výhier a 2 prehry obsadili deviatu priečku. Málo? Vzhľadom na to, že nás dva body delili od osmičky a že súperi neboli silnejší, áno. Škoda tých dvoch zápasov, zvyšok bol celkom dobrý.Cestou sme trochu zafandili Češkám z Hot Beaches, ktoré si napokon vybojovali víťazstvo v ženskej divízii, super, nie? Tak a šup sa zbaliť a hor sa na finále open, Silence proti Švajčiarom z Freespeed. Asi do polovice relatívne vyrovnané, potom však Freespeed prevážili misky váh na svoju stranu a napriek pár krásnych momentom (Frankieho blok v layoute pár sekúnd po tom, ako Silence dostali blok od súpera) sa už naši západní bratia nezmohli na vážnejší odpor. Ale druhé a prvé miesto, to je v takejto medzinárodnej konkurencii skvelý výsledok, kedy niečo také dosiahnu Slováci? Našu mix kategóriu vyhrali Mainzelrenner (http://www.windmillwindup.com/2009/scoreboard.php?orderby=ranking#mixed).
Celkovo to bol naozaj vynikajúci turnaj, kde okrem podmienok vybavili aj dobré počasie, každému môžem do budúcnosti silne odporúčať 🙂
Naša zostava 2009: Dada, Beka, Čolka, Beatka, Kaja, Janka Chlapečková, Keso, Pinďo, Branki, Cyril, Aďo, Škrečok, Dan, Pedro, Mesi, Maťo Skrašek a Maty.

Teším sa s vami na ďalšie turnaje 😉 Mesi