Winterflug 6-7. 2. 2010
8 February, 2010 – 14:01Viacerí z vás vedia, že sme tento víkend boli na Winterflug turnaji (v Berlíne) a ako už býva zvykom, možete očakávať niekoľko riadkov o tom, ako bolo – takzvaný report. Tentokrát som bol touto úlohou jednohlasne poverený ja (rozumejte, ten hlas bol ozaj len jeden a mal ho Keso :D) a takto som sa toho teda zhostil.
Day zero: Berlín sa už neradí medzi mestá typu “čo by kameňom dohodil” a teda v piatok poobede nás čakala nie práve najkratšia cesta. Cca o piatej sme opúštali Bratislavu naládovaný v dvoch autách (Kesovom a Joeyho), Branky nás dobehol ešte pred českou hranicou. Cesta bola relatívne bezproblémová, čím myslím, že sme nestáli v žiadnych kolónach a ani počasie nám nepripravilo žiadne prekvapenia. Bola ale poznačená nezvyčajne vysokým počtom zastávok, čo sa prejavilo na dobe príjazdu – hodinky ukazovali už dve po polnoci, keď sme pristávalí. Ubytovanie prebehlo bleskovo – pozostávalo totiž len z jedného autogramu a vyfasovania čipu od izby a asi nebude prekvapením, že sme sa naskladali na izby (2 šestky) a zaľahli spať.
Day one: Rozpis nám určil prvý zápas na 15:00, takže náš sobotňajší budíček nebol výnimočne limitovaný turnajom, ale dobou podávania raňajok (do 11:00). Tie predčili moje očakávania (rovnako ako ubytko – pomer cena / služby ozaj veľmi dobrý). Po nich sme sa vychystali a pobrali do haly, predsa len sa budeme radšej pozerať na zápasy ako červený strop izby. Na cestu do haly by sa nám hodili korčule, domáci rozhodne nepočuli o takej veci ako odhrabanie napadaného snehu a kedže tomu sa podarilo podarilo zmeniť na súvislú vrstvu ľadu, potrénovali sme si trošku našu stabilitu. Komplex, kde sa hralo bol obrovský, ak som dobre počítal, tak pod jednou strechou bolo 5 hracích plôch, z toho tá hlavná mala aj seriózne hľadisko – my sme hrali v troch bočných.
Outsiterz vs DiscKick (15:00)- náš prvý zápas, boli sme dobre pripravení, kontrolovali sme hru a vyhrali sme.
Outsiterz vs Uwaga Pies (17:30)- druhý zápas našej základnej skupiny, aj ten sme relatívne ľahko vyhrali, pričom sme sa snažili šetriť čo najviac síl na večer. Víťazstvom skupiny sme sa dostali možnosť zabojovať o prvú osmičku a tú sme chceli využiť.
Outsiterz vs Zamperl (19:00) – Toto už bol o poznanie silnejší súper, na každý bod sa muselo poctivo makať. Polčas skončil 5:5 a preto oba tímy nastúpili do druhého s plným nasadením. Hneď v úvode sa nám ale podarilo vyčarovať 2 chybičky, za ktoré sme boli aj potrestaní a do konca zápasu sa nám už nepodarilo dotiahnúť tieto dva body (skončilo to tuším 14:11).
Outsiterz vs Terrible Monkeys (20:00) – Náš posledný zápas v toto nabité poobedie, stále bola šanca na postup, potrebovali sme ale vyhrať. Naše mysle to veľmi dobre vedeli, telá mali na to ale iný názor. Kombinácia neskorej večernej hodiny, štvrtého zápasu, krátkej prestavky po treťom, to že nás bolo osem, to všetko sa prejavilo na našej hre. Chyby neboli len ojedinelé, viacerí to hodnotili ako najhorší zápas za pekne dlhú dobu (10:5, 21:12).
Upratali sme po sebe halu (rozumejte klasické chalanské upratovanie = nahádzanie všetkeho na jednu kopu), vydýchanie a analýza v šatni, sprcha, kĺzačka na hostel – bilo desať, keď sme tam dorazili. Pobrali sme sa hľadať miesto v blízkom okolí, kde by nám boli schopní ponúknuť niečo teplé na večeru a potvrdilo sa pri tom, že hoci nás je celkom málo, slováka stretneš všade. To, že v náhodne vybratom podniku bude pri susednom stole sedieť tím z čiech je v pohode, ale že časníčka vie po našom a je z Námestova bolo ozaj prekvapením. Aspoň ale odpadol komunikačný problém a nebolo treba oprašovať prachom zapadnuté nemecké slovíčka. O polnoci sa pobrala väčsina spať (to sme sa akorát vrátili z večere) , co robili ostatní neviem, pretože ja som patril medzi tú väčšinu :D.
Day two: Budíček bol už v normálnu dobu, hrali sme už doobeda. Po raňajkách sme sa hneď odubytovali a zamieriil s batohmi k hale (autá boli odparkované pri nej, domov sa šlo rovno odtiaľ). Po predchádzajúcom dni sme boli zaradení do boja o 9 – 16 miesto a to znamenalo 3 víťazné zápasy v rade (ak sme chceli byť deviaty).
Outsiterz vs ? (10:00) – Tu sa priznám, nezapamätal som si meno súpera. Nevedeli sme ho zistiť dopredu z rozpisu (to by sme museli poznať výsledky množstva iných zápasov) a tak Kesova prvá pozápasová otázka bola práve na meno tímu (ktoré si dufam pamätá lepšie ako ja a doplní ho). Samotná hra bola vo vysokom tempe a mali sme kúsok navrch – pred polčasom sa nám po dobre zobranom timeoute podarilo spraviť nádskok o 2 body a po polčase sme dali 3 v rade (ja len dúfam, že to hovorím k správnemu zapasu :D), čím sme sa dostali do pohodlného vedenia, ktoré sme si aj udržali. V pavúku sme postúpili vyššie (Oujeeeee)
Outsiterz vs Drest’n Deckel (12:00) – Najnapínavejší zápas, viac krát sa počas hry menilo vedenie. V tomto zápase sa dokonca stala vec, ktorá sa teda často nevidí – Pedro dostal handblock pri hádzaní overheadu. Pol minútu pred koncom sme viedli 14:12 a držali sme disk pred ich zónou. Ten bod sme nakoniec nepremenili, ale ani oni nestihli dať ten svoj (čo by sa nám mohlo ešte pekne skomplikovať, kedže po konci druhého polčasu sa ešte dohrával bod – teoreticky mohli teda pred koncom skórovať, spraviť turn over, dorovnať 14:14 a vynútiť si tým zahranie ešte jedného bodu). Táto výhra na odsúdila na boj o 9 deviate miesto.
Ousiterz vs Discoboyz (15:00) – Na dresoch mali Big’ez, ale ak som dobre započul, bola to ich Too easy divízia (netuším spelling a nie som istý ani tými názvami, verifikujte to prosím niekto). Well, prehrali sme to. Do polčasu sme šli so stratou 3 bodov a tú sme si “udržali” až do konca zápasu. Nepomohla ani zmena taktiky (celý turnaj sme bránili naľavo, v druhom polčase po timoute sme zmenili napravo).
Celkovo sme sa teda umiestnili na 10. tom mieste (z 20 družstiev). Z Berlína sme odchádzali o piatej, v BA sme boli tesne po polnoci.
Rád by som poďakoval všetkým svojím spoluhráčom – Kesovi, Brankymu, Joeymu, Pinďovi, Miškovi, Pedrovi a Busovi za hru a perfektne strávený víkend, osobne pre mňa to bola velmi dobrá lekcia, z ktorej sa budem snažiť naučiť.
Osobitne treba ešte poďakovať našim šoférom, ktorí na rozdiel od nás ostaných nemali ten luxus, že by si mohli zdriemnuť cestou tam alebo spať a bez ktorých by sme sa na tento turnaj dostali neskutočne komplikovanejšie ak vôbec.
Takže asi takto, viem že jednotlivé zápasy som hodnotil dosť poskromne, ale ja sa jednoducho necítim na to dostatočne kvalifikovaný (a vôbec, to musím všetko písať sám, veď sme team, pomôžte), ale snažil som sa.
Posted by Miro
7 Responses to “Winterflug 6-7. 2. 2010”
Fíha, to bola ale bleskovka ten report, Miro 🙂 Dan so Škrečkom by sa mali inšpirovať. Škoda, že ste mali ten sobotný program taký narvatý, to je nejaká novinka? Dúfam, že máte nejaké fotky, aby som ešte viac ľutoval, že som nemohol s vami 😉
By Mesi on Feb 8, 2010
Ja len dodám náhodné fakty čo ma napadajú. Odchod zo Zochovej s pekným meškaním, cestou sme stáli asi stopaťdesiat-krát plus blúdenie po Prahe kde sme vyhadzovali Newnewho. Navyše počasie sa mi nezdalo vôbec priaznivé, na niektorých úsekoch fúkalo a vo vzduchu bolo rozvíreného toľko snehu že sme videli doslova asi tak na desať metrov. Keso si to valí stovkou po nejakých kľukatých obchádzkach a pri tom z okna vidno asi rovnako veľa ako na Lukášovej panoráme z Chopku :), na mňa trošku adrenalín.
Príchod bol cool lebo síce už bolo pekne neskoro ale v hosteli práve fičala karaoke party, Discoboys sa predvádzali v afro parochniach pri mikrofónoch. Kopec ľudí si povedalo že ešte skočia pred spaním aspoň na jedno pivo, pozrú maily a vypočujú si “spevákov” :).
Na Berlínske chodníky musím povedať že sila, vrámci ekologických opatrení ich namiesto soli posýpajú štrkom ale moc to teda nefunguje. Byť dôchodcom tak si kúpim ľadové korčule.
Ten poobedňajší rozpis bol teda pekne narvatý, k Terrible Monkeys dodám že nakoniec to dotiahli do finále a mám pocit že v tom zápase nás beznádejne ničili. S Zamperl sme mali šancu a je len naša chyba že sme ju nevyužili. Vidno že len kúsok lepší súper nám hneď začne robiť problémy.
Večera bola celkom dobrá, pradajková polievka aj cestoviny chutili. Nebyť podpichovačnej Peti tak namiesto toho možno ostanem ležať v posteli lebo po tých štyroch zápasoch mi už bolo pekne nanič, ale nakoniec som sa teda neopustil :D.
Prvý nedeľnajší zápas bol s nejakou taliansko-nemeckou zmeskou — však poznáte talianov, samé fauly a handrkovanie sa, bol som celkom rád že sme im uštedrili kvalitnú porážku nech si pekne idú domov ešte viacej naštvaní :). Ešte posledný zápas, boli to bigez pod iným menom, mám pocit že ich klub prechádza nejakou menovou reformou alebo čo 🙂 lebo aj na tohtoročnej Winterleague stránke vystupujú pod názvom Discoboys. Miro ich nazval že Too Easy ale zas takí easy neboli, ten ich B tím je úplne iná úroveň títo chalani hrali dobrú hru. A naozaj od nich celý turnaj bolo počuť všelijaké disco pesničky a chodili ovenčení rôznym lesklým dicopríslušenstvom a parochňami ala 80-ties (70-ties?). V štýle im konkurovali len tí típci čo prišli všetci s ozajstnými fúzikmi.
Posledná poznámka — vyhodnotenie bolo a dostali sme pollitra sladkostí, yay! Škoda že sa viezli v inom aute ako ja :(.
By Bus on Feb 8, 2010
bus, minimalne posledny usek cesty sa viezli v rovnakom aute ako ty, mal si ich priamo pod nosom, avsak ocividne si uprednostnil zdravy spanok pred nezdravymi sladkostami 😉
By joe on Feb 8, 2010
Too easy pochadza od tial, ze dost dlho chodili na turnaje pod menom 2EZ. A citlai to too easy…
By Kubo on Feb 8, 2010
Hej viem proste 2ez je béčko bigez, ale toto nebolo to béčko.
Áno áno potom som si z tých cukríkov konečne mohol vziať aj som ešte dnes dojedal lízatko čo som si odtiaľ ukradol ale tie dobré cukríky už boli zjedené :(.
A inač teraz ma napadlo, musím sa pochváliť že som skóroval ženské aj mužské finále! Z mužského len prvú polovicu kým tam konečne došli tie holky čo to mali naozaj skórovať. Na moje šťastie. Lebo som nevedel ako sa robí timeout a v druhom polčase mužského sa vraj nejaké timeouty brali. A ženám som v polovici skoro zrušil zápas :). Vidíte o čo ste prišli tí čo ste nešli :D.
By Bus on Feb 8, 2010
Mesi no vieš ako my fotíme, čize bude sa treba popozerať po iných weboch. Miro report je dobrý, niekedy takýto nováčikovský pohľad na vec otvára oči trénerom.
Žiaľ meno taliansko/nemeckého tímu si nepamätám. Škoda hlavne posledného zápasu ktorý bol hrateľný určite aj na víťazstvo.
Dal by som si taký Berlín o dva týždne znovu.
By Keso on Feb 9, 2010
Podľa webu turnaja sa taliansky tým volal “Salutami ´ntonio”. Maník v kruhu ale v názve povedal ešte niekoľko slov naviac. Z nich jedno bol nejaký klon slova Berlin. Bola to proste zmeska talianov a nemcov a snáď aj amíkov. Mňa zaujalo, ze taliančinu som v tom zápase vobec nepočul – zdalo sa mi, že aj tí maníci z Milána hovorili “tirolčinou”. Na rozdiel od Busa som ani nemal dojem, že by boli mepríjemní. Teda až na jednoho, ktorý fauloval Pedra, neuznal to a ešte sa pri tom aj zranil 🙂
By tmalec on Feb 9, 2010