Outsiterz

WinterCEL 2010

Zrejme naozaj definitívne posledný vonkajší turnaj tohto roka – prvý ročník Winter CEL v maďarskom Győri priniesol Outsiterom už druhý absolútny triumf na turnajoch za sebou. Pred turnajom by som tomu asi veľké šance nedával, lebo zúčastnili sa aj známe tímy so zvučnými menami (spomeniem z nich napríklad LOL). Našťastie však nikto nevypustil z úst nejakú trúfalú vetu so slovami “vyhráme”, “vlasy” a “červeno” (ako som pred turnajom písal na konferu, vieme vyhrať aj bez nejakých motivujúcich stávok).

Aby však tento report nezostal nič dlžný iným mojim reportom, začnem kritikou na stranu organizátorov. Názov turnaja bol zvolený veľmi veľmi zle, počasie vôbec nebolo zimné, skôr jarné. Cez deň svietilo slniečko a večer popŕchal teplý jarný dážď (o tom studenom vetre radšej nepíšem). Keď už chceli organizátori zvoliť takýto názov turnaja, mal sa hrať radšej v sobotu (kedy sa mi pri večernom pohľade z okna fakt ani baliť nechcelo). Druhá veľmi nepekná vec je, že sa hry začínali načas. Ráno pred turnajom sme si (počítajúc s omeškaním zápasov) dali výlet na pekné maďarské trhovisko, kde mali asi naozaj všetko počnúc zeleninou až po angličáky. Bolo tam fakt pekne (Keso, ešte aj akcia na krémeše tam bola), akurát že cesta na fieldy viedla úplne z inej strany. Čo si budeme hovoriť, za tri minúty sa dá prezliecť, fakt kvalitne rozbehať, rozcvičiť a ide sa na to.

Ešte že sme do prvého zápasu dostali najľahší tím zo štvorčlennej skupiny – maďarský Apridoj zložený z Rafaela Nadala a ďalších behavých hráčov, ktorí spôsobovali nerozcvičeným súperom veľmi veľké problémy (spomeniem ešte, že sme začínali bez Brankiho, ktorý si už od skorého rána vybavoval nejaké účty so záchodom (vlastne kvôli tomu sme aj meškali)). Apridoj značne hádzali dlhé (hlavne jeden šikovný handler), dokonca si vypracovali aj náskok, keďže naše hody v útoku boli (aj vďaka fantastickej rozcvičke) naozaj brilantné. Slovom, prehrávali sme cca o tri body, ale došiel Branki, dostali sme sa na prevádzkovú teplotu (okrem Adama, ktorý ešte aj vo štvrtom zápase vravel, že si nezabehal), už to bolo hneď o inom. Začali sme brániť pouchovanú obranu (od ktorej sme sa ešte ďalšie dva zápasy neodtrhli) a sústrediť sa v útoku, vďaka čomu sme vyhrali tesne 15:8. Komu sa to tesne nezdá, nech si pozrie výsledky ďalších zápasov…

Po príjemnom hodinovom pobyte vo vykúrenej šatni, v ktorej sme nenašli žiadne vykurovacie teleso a príjemných debatách o tom, čo dokážu zožrať psi bez toho, aby to potom vygrcali, nás čaká ťažší súper – chorvátsky FDKZ Záhreb. Zo začiatku nás veľmi vystrašili brutálnym náskokom 2:1, ale pouchovaná obrana zaberá. Chorváti majú s chytaním diskov značné problémy – skoro nič nechytajú na prvý krát, všetko je to z ich strany taký biliard (tento syndróm sme si všimli aj u ich babského tímu). No slovom stav 14:4 hovorí asi za všetko. Spirit dosť slabý, medzi bodmi (aj za stavu, ktorý bol pre nich nelichotivý) viedli dlhé-predlhé diskusné krúžky. Navyše niekedy v priebehu dňa mi vypili moju kolu, lebo mali tú istú šatňu, čo my. Brankimu zas ukradli jeho lahodnú debrecínsku paštétu (o ktorej sme viedli dlhú polemiku, či je vôbec určená pre ľudí).

Po ďalšom príjemnom hodinovom pobyte v šatni, ktorý nám tentokrát spríjemnilo postávanie pri oknách a komentovanie zápasu Lay’Ds proti Chorvátkam, sa na ostrom jarnom slnku (že som si nevzal šiltovku) púšťame do posledného skupinového zápasu proti (nami určite nepodceňovanému) maďarskému Hallodigaz-e.  Ani neviem poriadne, ako sa to zomlelo, ale zrazu bol stav 11:1. Súper pôsobil značne odovzdaným dojmom, namiesto každej obrany asi šli všetci na trhovisko na krémeše alebo čo. V útoku im zase spôsobovala problémy naša pouchovaná obrana. Slovom 11:1, do point limitu ešte štyri body. Namiesto rýchleho konca a odchodu do šatní sme sa rozhodli troška si zašpásovať, hádzali sme si také challenge nahrávky typu “dokáže to Miško chytiť, ak mu to zavesím tri metre do výšky a ešte to troška podfúkne”? Slovom, point limit prichádza až za (skoro vyrovnaného) stavu 15:4.

Takže dá sa konštatovať, že poľahky postupujeme do semifinále, čaká nás dvojhodinová prestávka, ktorú si spríjemníme výletom do veľkého nákupného centra, v ktorom sa v nedeľu poobede cítime, ako keby mali o 3 minúty zavrieť (Rišo sa to dokonca pri grile pýta aj predavačky, či už naozaj zatvárajú). No choďte sa v takom istom čase kuknúť do Auparku… Po tomto peknom výlete spojenom s nákupom rôznych pochutín (už spomínanej Brankiho debrecínskej paštéty či pofidérneho energetického šumáku) si ešte oddýchneme v šatni a znova ísť von hrať sa nikomu nechce.

V semifinále nás (po zamotanej druhej skupine, kde napríklad LOL nepostúpil hore) čaká 5-členná slovinská delegácia CosmoDisc (áno, hrali bez striedania). A prichádza naša chvíľa, na ktorú sme trénovali celý október a november – umelé osvetlenie, dážď a vietor, to je naše (mimochodom, asi to pre nás bola dosť výhoda, lebo väčšina tímov už dva mesiace kvasila v hale, kým my sa ešte aj zajtra budeme naháňať po vonku). Chalani zo Slovinska na nás vybehli dosť zhurta, veľmi behavo. Náš pouch na nich veľmi nefungoval, snažili sa vybiehať dopredu z úrovne handlerov. Za stavu 2:2 sme si vypracovali náskok troch bodov, oni to po timeoute dorovnali na 5:5. Meníme obranu na osobku, ktorú bránime do konca zápasu. Odvtedy, ako by im prestala ísť karta (ale veľmi sa tomu nedivím, boli len piati a hrať proti osobke naplno celý zápas, to sa asi ani nedá), do konca zápasu do stavu 13:5 už nedali ani bod.

Po ďalšej príjemnej hodinovej pauze v šatni, ktorú tentokrát sprevádzala príjemná konverzácia na tému “najhoršie grcacie zážitky”, nás čaká finále proti maďarskému FreeBees (tuším sú odtiaľ, odkiaľ tá paštéta). Nuž, aby som bol objektívny, toto sa už blížilo k slovku “winter” v názve turnaja, hlavne veľa fúkalo, preto neboli výnimkou body s množstvom turnoverov. Hralo sa dosť fyzicky, pouch sme veľmi nepoužívali, skôr opäť tú osobku. Takisto, čo je škoda a kvôli čomu to veľmi pekné finále nebolo, sa veľa callovalo kvôli tomu, že tam bola z ich strany neznalosť pravidiel. Diváci, ktorí sa premohli a prišli pozrieť na tento zápas (v celkovom počte asi 5 kusov) z toho asi veľa nemali. Každopádne, bolo to spôsobené v strede hry aj tým, že začali dorovnávať do stavu asi 8:7, proste adrenalín, troška nervozita v dlhých bodoch z našej strany. Našťastie to celé prelamujeme a dávame 5 bodov v rade, pričom ten posledný tesne po siréne. Paráda, 13:7, môj prvý vyhratý zahraničný turnaj, v priebehu dvoch týždňov druhé prvé miesto pre Outsiterz.

Na záver ešte spomeniem, že slovenská delegácia získala na tomto turnaji pekné double, keďže aj baby vo farbách Lay’Ds úplne bez problémov vyhrali svoju kategóriu, finále skončilo tuším 7:2 alebo také čosi. No proste parádna nedeľa…

Určite som na kopec vecí zabudol, ale na to je diskusia (napríklad Mesi určite doplní Beatkin výrok z cesty, ktorý som si dáko nezapamätal). Každopádne vďaka všetkým spoluhráčom, na záver roka som si zahral veľmi dobre.

Naša zostava: Adam, Branki, Marek, Mesi, Miško, Rišo a pisateľ týchto riadkov

Report by Škrečok