Outsiterz

WinterCEL 2011

Sú proste turnaje, z ktorých ťažko zbieram chuť napísať report aj po týždni a sú proste turnaje, z ktorých chcem napísať report úplne hneď (najlepšie ešte skôr ako o turnaji napíšu na frisbee.cz). WinterCEL 2011 patrí rozhodne do druhej kategórie: pohodičkové počasie (“winter” v názve nie je vôbec namieste), pohodičkový deň (odmysliac si písomky, ktoré som musel pomedzi zápasy opravovať) v super partii, pekný a megavybojovaný zápas o tretie miesto (z ktorého sa budem regenerovať aspoň mesiac) a na záver (ako sa práve dozvedám) aj víťazstvo v Spirite!

Nízkonákladová jednodňovka v Győri bola podobne ako minulý rok pekným záverom outdoor sezóny (hoci len 5 na 5). Pred turnajom sme mali trošička problémy so zostavou, keďže prišlo pár zranení/chorôb/neviem čoho ešte. Našťastie sa na predposlednú chvíľu pridal Fajo a na poslednú chvíľu aj Maroš zo Scorpions. Pociťovali sme však mierny hendikep, že sme okrem Riša nemali žiadneho echt handlera. Ako nasadená jednotka po minuloročnom víťazstve sme vychytali ľahšiu skupinu a čakali nás postupne zápasy s maďarským Hallodigaz-e?, novým chorvátskym tímom Dim a Mesiho obľúbeným Frenkym vedení Prague Devils.

Cesta narozdiel od minulého roku pohodičková (Mesi s Aďou nám neznalým porozprávali o dojmoch z Puklice 2011) a hlavne načas, aj keď obligátnej jednej zlej odbočke sme sa nevyhli. Pred prvým zápasom som ešte riešil, či budem hrať v halovkách alebo kopačkách alebo čo, lebo ma už pár týždňov pobolievala päta a v tých kopačkách to je predsa len horšie. Zistil som, že v halovkách to nepôjde ani za svet a dúfal som, že vydržím hrať aspoň jeden zápas. Mimochodom, zázračná konská masť spôsobila, že som všetky zápasy nejako vydržal a ako bonus ma dnes päta bolí paradoxne menej než pred turnajom (veselo som tento zázračný liek potom rozdával ďalej aj preto, lebo mám toho plný kýblik a o rok tomu končí trvanlivosť).

Po krátkej skrytej reklame na švajčiarske výrobky už k prvému zápasu s Hallodigaz-e?. Hrali sme bez rešpektu vediac, že pred v októbri v Zsámbeku sme s nimi uhrali len remízu. Na tejto hre bolo asi najviac vidno, že ešte trénujeme vonku a oni už zrejme nie (ich hody boli také všelijaké halové).  V pohode sme vyhrali 15:6, nám sa darilo, oni si to dosť kazili aj sami. V kolečku nás pochválili, že hráme veľmi dobre (och, červenám sa) a už tradične sa pýtali, kde je Kešo. My na to, že sa nezmestil do zostavy (sorry Kešo).

Nasledovala dvojhodinová pauza, cez ktorú sa viedli miestami aj dosť vážne debaty v šatni, dozvedel som sa, že Rišo pracoval ako hudobný riaditeľ rádia Ragtime (čo vysvetľuje jeho nevysvetliteľnú znalosť hudobnej scény), podarilo sa mi s pomocou spoluhráčov opraviť pár písomiek a rozdať veľa zbytočnej konskej masti. Po tejto dlhej prestávke nasledovali hneď dva zápasy po sebe, prvý z nich s novým chorvátskym tímom Dim. Chalani boli síce veľmi behaví, ale my sme sa v tomto ohľade vôbec nedali zahanbiť.  Ich množstvo chýb a naše ľahké body a poučovaná obrana viedli k tomu, že v druhej polovici zápasu nemali vôbec na nič nárok a na striedačke sa už len emotívne bavili o nejakých tyčkách (nie som si istý, nerozumiem dobre po chorvátsky). Zo zápasu spomeniem ešte long, ktorý hodil Miro na Faja a ktorý mu následne Fajo oplatil a nechal Mira šprintovať až na zadnú čiaru (viď posledný odstavec reportu). Celkový výsledok 15:4.

Hneď o pár minút nás čakali Prague Devils, ktorých bolo len päť a my sme si verili, že to ubeháme. Lenže Prdi boli zregenerovaný zo sobotňajšieho výletu do Budapešti, kde okúsili tamojšie kúpele (a čo ja viem čo ešte) a zrejme vďaka tomu, že vôbec nestriedali, boli zohratí a hrali veľmi efektívne. Kým sme sa spamätali, nasúkali nám tam zo šesť bodov spôsobom “Frenky šupne na Hrocha long”. Následne sme zmenili obranu tak, že jeden bude vždy vzadu a bude sa switchovať, čo aspoň trocha brzdilo ich útok. To, na čo sme si zvykli z predošlých zápasov, že súper si to zahodí aj sám, sa tuto vôbec nedialo a trestali každú našu chybu. Každopádne mám celkovo pocit, že keď sme sa po ušlom začiatku dali dokopy, začali hrať aktívnejšie v útoku a prestali robiť toľko chýb, tak sme s nimi dokázali hrať vyrovnanú hru, vďaka čomu výsledok 9:14 nevyzerá tak strašidelne ako ten po 15 minútach hry.

Takže druhé miesto v skupine a postup do semifinále, do ktorého dostávame (po ďalšej pauze, cez ktorú sa mi podarilo doopravovať písomky napriek tomu, že ostatní hrali Bang! (asi pošlem link na tento report mojim študentom, aby videli, ako veľmi mi na nich záleží)) našich minuloročných spolufinalistov FreeBees. Ak poviem, že zápas s PD nám “trocha” nevyšiel, tak tento nám nevyšiel vôbec. Chyby si na začiatku zápasu vybrali hádam všetci skúsenejší hráči, strácali sme veľa diskov tesne pred našou zónou a v takom stave sa s partiou behavých a v útoku istých chalanov vyrovnaná hra hrať nedala, a preto semifinále končí 7:15. Myslím, že vyhrať nad FreeBees by bolo aj pri dobrej hre omnoho ťažšie než proti PD. Organizátorom ešte odkazujem, že: “Jövő alkalommal hamarabb kapcsolják be a világítást.”

Nuž aby sme z tohto turnaja neodišli bez medaily, museli sme vyhrať nad ďalším dobrým tímom, ktorý prišiel v silnej zostave, a to slovinským Huck Norris (mimochodom o sile druhej skupiny a týchto tímov svedčí aj to, že do semifinále sa cez FreeBees a Huck Norris nedostal Catchup). Pred zápasom sme sa namotivovali asi tak, ako ešte nikdy: Mesimu sa zvýšili pri zbieraní peňazí 3 eurá a rozhodol sa, že nášmu najlepšiemu hráčovi zápasu proti Huck Norris venuje gastráč v hodnote 3,30 eur (baby z LayD’s nám urobili nezávislé porotkyne v tejto súťaži). Poviete si, že toto je akože motivácia. Ale my sme hrali oproti predchádzajúcim dvom zápasom úplne, ale úplne inak: behavo, sebavedomo a hlavne (skoro) bez chýb. Prehrávali sme síce asi 3:5, ale šnúrou piatich bodov po sebe sme otočili na 8:5. Zobrali sme si timeout , ktorý paradoxne pomohol im a začali otáčať. Pamätám si už len stav 9:9 a dlhý rozhodujúci bod, ktorý zakončil Pedro neuveriteľným catchom veľmi zlej nahrávky od už-poriadne-neviem-koho. Áno, bola to moja nahrávka. Súťaž o najlepšieho hráča zápasu vyhral napokon Maťo a musím konštatovať, že na tento veľmi pekný a napínavý zápas o bronz, ktorý sa hral úplne samostatne ako posledný (finalisti sa zrejme ponáhľali domov), sa pozeralo rádovo viac ľudí ako na finále. Musím konštatovať, že v tej chvíli boli (aspoň pre mňa) predchádzajúce dva zápasy zabudnuté.

Dojmy z pekného turnaja, kde sme síce neobhájili zlato, ale vybojovali sme si aspoň to tretie miesto, umocnilo ešte dnešné ráno, keď som sa dočítal, že sme vyhrali Spirit. Perfektné. Už teraz neviem, ako vydržím celý január bez turnaja a teším sa, ako odštartujeme v Berlíne indoor sezónu. Díky chalani.

Záverom: keď som kedysi dal sľub Brankimu a Pinďovi, že ich v reporte z nejakého turnaja pochválim, že ako vynikajúco hrali, tak na tomto mieste (dokonca aj bez toho, že som im to sľúbil) musím pochváliť Faja, ktorého zaspatá hra spred pár rokov je dávnou minulosťou (pravdupovediac som nepostrehol, kedy presne sa udial ten zlom, ale je veľmi dobré, že sa udial). A taktiež chcem pochváliť Virga (Mira),  ktorý podľa môjho názoru svojim poctivým prístupom, agresívnym nasadením a skromnosťou strčí do vrecka veľa hráčov typu “veľa rečí a skutek utek”. Dúfam, že vám za to teraz nenaprší do nosa. Pochvalu si samozrejme zaslúžia aj ostatní, u týchto dvoch som však bol v dobrom prekvapený, “čo to preboha na tom ihrisku stvárajú”.

Zostava: Mesi, Virgo, Rišo, Petržlen, Fajo, Maťo B., Pedro, Maroš (posila zo Scorpions) a ja.

Report by Škrečok