Outsiterz

Prague Winter 2014 – report

Tento víkend, 25.- 26. január 2014, bol niečím špeciálny. Konal sa totiž turnaj v Prahe, na ktorý som sa tak nedočkavo tešila. Bol to môj prvý turnaj vôbec a odniesla som si z neho veľa zážitkov. V mnohých veciach ma naozaj pozitívne prekvapil a tak by som sa chcela s Vami o tento víkend podeliť.

Všetko sa to začalo v sobotu, 9:30 ráno, keď sme sa stretávali na Zochovej plní očakávania, čo tento deň prinesie. Išli sme asi tri, či štyri autá. Emila, Pajču, našu kapitánku Čolku a mňa viezol Mesi. Cesta v aute bola celkom kľudná a to aj napriek mínusovým teplotám a mrazom, čo nás vonku strašili. Neberiem do úvahy posledných pár minút, keď sme sa skoro narazili do Marcelovho auta, ktoré zastalo za nami na chodníku..

Cesta ubehla vcelku rýchlo, moja pizza k tomu tiež určite dopomohla 🙂 Blížili sme sa k Prahe…Vďaka Čolkiným znalostiam tohto mesta (a GPS-ku) sme to tam veľmi rýchlo našli a mohli sa ísť pripraviť na prvý zápas. Nemohla som sa už dočkať. Čolka nám ešte v ten deň veľmi pracne zohnala zopár dresov a tak sme sa nachystali a turnaj sa mohol začať.

Hralo sa v bubline 5 na 5, takže podmienky boli trochu iné ako bežne mávame na tréningoch. To však, si myslím, bolo ešte lepšie (aspoň pre babskú časť výpravy) pretože sme sa mohli viac striedať a keďže ihrisko bolo menšie, menej sme sa nabehali, čo vzhľadom na moju kondičku beriem veľmi pozitívne 🙂

Tá atmosféra tam bola naozaj neopísateľná (už na ceste do šatní sme počuli radostné, ale i sklamané výkriky protihráčov) no i tak ma to veľmi prekvapilo. No musela som sa vrátiť späť do reality a pomaly sa začať rozcvičovať, lebo sa blížil náš prvý zápas. Turnaj bol rozdelený na dve kategórie: Open a Women. Ja som sa prirodzene zúčastnila Women kategórie. Schyľovalo sa k zápasu proti Rakušankam (ospravedlňujem sa – nepamätám si názvy ani poradie našich protihráčok) bola som celkom zmätená… No vo všeobecnosti môžem povedať, ako to už aj Ajka spomínala v traumatoch, že začiatok každého zápasu vyzeral sľubne, udržiavali sme relatívne vyrovnané skóre, no postupom času sme strácali či už koncentráciu alebo energiu…kto vie, možno sme len nevedeli dobre reagovať na zmenu taktiky našich protihráčok. Áno, ďalším faktorom boli naše vlastné drobné chyby, či chybičky. Pomaly sme reagovali na turn overy alebo zmenu útoku a obrany. Častokrát som nevedela kam mám nabehnúť a kde mám stáť, ale postupne nám to skúsenejšie baby vysvetľovali  – za čo som im veľmi vďačná!  A pri tom našom treťom zápase sme sa zobudili 🙂 (asi mi pomohol úder diskom do hlavy, čo som dostala) Začali sme si viac veriť, lepšie si nabiehavať a možno aspoň trochu skôr reagovať, aj keď to stále asi nebola moc veľká výhra.

Po každom zápase sme si vymenili pár milých slov s babami z protihráčskeho tímu, tľapli si na znak športového chovania a šlo sa ďalej. Jediný taký neférový moment, čo ma teraz napadá, bolo, keď Baške vrazila jedna pri hode do tváre – síce sa jej ospravedlnila, ale povedala, že to Baška nemôže nahlásiť, že sa to nedá… i keď si myslím, že to bolo úplne v Baškiných kompetenciách. Nevadí, strhli sme im nejaký ten bodík, pri hodnotení spirita…

Pamätám si, že sme hrali aj s Češkami, kde nám Čolka ešte vysvetľovala špeciálnu taktiku ich obrany – tzv. „kuracia zóna“ a vravela, ako máme proti nej postupovať. Myslím, že nám to spočiatku šlo, ale nakoniec sme opäť podľahli. Síce sme v sobotu všetko prehrali, ale určite sme sa od toho rána zlepšili a viac sa stmelili ako tím…

Potom sme sa šli navečerať a ďalším bodom programu bola párty, kde sa už v plnom prúde zabávalo veľa frizbistov. Doniesli nám (po istej dobe) aj náš zaslúžený tímový drink 🙂 … Spali sme v šatni na intrákoch. Ráno sme sa šli posilniť na raňajky pred poslednými dvoma zápasmi v dolnom poole. Už som ani nemyslela, že by sme mohli vyhrať. A predsa! Vyhrali sme prvý zápas, to bol ale skvelý pocit 🙂 (konečne sme pri podávaní rúk na konci mohli stúpnuť do vnútorného okruhu – som predtým nechápala, prečo sme boli v sobotu vždy zvonka – až potom mi došlo, že to je podľa toho, kto vyhrá :D)

Po tom prvom nedeľnom zápase sme tam mali väčšiu fugu, ani naši chalani vtedy nehrali, sme nemali koho povzbudzovať, tak sa hral kontakt, alebo sme si len tak hádzali. V sobotu sme sa tak pekne striedali, jeden zápas hrali Outsitery, ďalší po ňom sme išli my – Outsisters. V nedeľu to tak už nebolo – posledný zápas sme hrali súčasne s chalanmi. Nastalo pre nás ďalšie milé prekvapenie – opäť sme ten zápas vyhrali, i keď musím uznať, bolo to tesné.

Pokladám to za celkom slušný úspech – veď ešte Čolka vravela, že to sú naše prvé vyhraté zápasy tohto roku. A tak sme skončili na hrdom desiatom mieste (z dvanástich). Prvé miesto obsadili 7 Monkeys a v Open kategórií Yellow Block.

Cestou domov sme sa rozprávali o dojmoch z turnaja, mohli sme sa popýtať na nejasnosti a pravidlá, ktorým sme nerozumeli. Rozprávali sme sa aj o našich cieľoch, či sme ich splnili a či sa chystáme aj na ďalší turnaj Blowout.

Viem, že máme vo veľa veciach čo vylepšovať, aby sme potom na iných turnajoch dosiahli aj jednociferné umiestnenia, a verím, že sa nám to raz určite podarí!

Na záver pripájam malé oživenie v podobe básničky:

Prichádzame do Prahy,
čakajú nás nástrahy.
Drsný marking, overheady,
Pozor letí! Čo? Kde? Kedy?

Začiatok je vcelku fádny,
možno sme aj trochu hladní..
Ajka s Čolkou povzbudzujú
a chalani vedľa tiež,
protihráčky pikle kujú,
sú ostré sťaby veľký jež.

Baška s Kačou na handli,
úspech nám to prišpendlí.
Kričíme si: „Blok a bod!“
Adi, to bol krásny hod 😉

Maťke ide, myslím, všetko,
Timeout! Tím si dáva stretko,
Problém mala noha Pajči,
čudne sa jej totiž zháči,
no nemá toho aj tak vôbec dosť,
čiernu prácu zoberie si na starosť.

Reakcie mám trochu pozadu
ale rada bežím na dlhú dozadu.
No nehrniem sa do obrany,
Skade brániť? Z ktorej strany?

Vonku sneží
a čas beží,
smer večera, párty,
ostatní sa hrajú karty.
Dali sme si aj mojito,
no nik nechodil podnapito 😀

Išli sme potom aj spáti,
spánok nás len obohatí.
Bolo to aj veru tak,
2 tímy zdolali sme, však? 🙂

Bolo mi fakt veľkou cťou,
Zažiť jeden z turnajov.
Ďakujem Vám veľmi krásne
a týmto moja báseň hasne 

 Paťa