Outsiterz

Čriepky z Windmillu

Vzhľadom na to, že sme tento krát neboli na Windmille ako Outsiterz, ale mali sme celkom početné zastúpenie, rozhodli sme sa, že sa podelíme o nejaké netradičné zážitky.

Joey (tím Mor Ho!):

Rozcvička tímu Freespeed Bazilej pred finále kategórie Open

Už na rozcvičku nastúpili ako na zápas – absolútne disciplinovaní, plne koncentrovaní, s maximálnym nasadením. Svedčí o tom aj taká maličkosť, že všetci už boli v dresoch. Jasne tým dávali najavo, že pre nich už zápas začal. Kapitánovi stačilo vydať jediný povel a o pár sekúnd stáli proti sebe dva rady rozhadzujúcich sa dvojíc. Tipnite si, koľkokrát nejaký disk padol na zem…

Po pár minútach ďalší povel a opäť okamžitá reakcia všetkých hráčov tímu. Začínajú drily. Stredne dlhé až dlhé prihrávky do plného behu, samozrejme s poriadnym markingom (sú tam aj nejaké hand-bloky). Žiaden disk nie je stratený, kým neleží na zemi. Nejeden catch si vyslúži potlesk prizerajúcich. Ako im velí názov tímu, makajú ako naspeedovaní. Starý dobrý bonmot – “Od začiatku naplno a postupne pridávať” – tu možno vidieť v celej jeho kráse!

Po takejto rozcvičke musí každý uznať, že nech už finále skončí akokoľvek, ten tím urobil pre úspech v zápase maximum.

Kaja (tím Hot Beaches):

Na takom turnaji sa dá vidieť a zažiť aj kopec neturnajových vecí, ktoré tiež vedia či už potešiť, nadchnúť, sklamať alebo čokoľvek iné. Videli sme veslárov, ktorí využili nedeľné slnečné popoludnie na plavbu po kanali a zrazu len HOP, na povel sa vsetci zohli a sklopili hlavy, išli totiž popod most, ktorý nebol prave najvyšší 🙂
Pri mojej potulke okolím som videla prikladnú spoluprácu kačiek väzenkýň (pomenovanie-Joey, boli čierne s bielym pásom cez hlavu a zobák), ktoré som od pomerne skorej rannej hodiny našla pracovať na stavbe hniezda, jedna brázdila kanál, neskutočne obratne trhala rôzne steblá, nosila ich druhej, ktorá ich na hniezde ukladala a mala som to štastie, že som videla aj výmenu postov 🙂
Na záver spomeniem hru oblakov, vetra a slnka, keď sa stalo, ze počas zápasu sa postupne, ale dost rýchlo ihrisko zahalilo do tieňa, potom sa zase odhalilo slnku (keď som si to uvedomila prvý raz, tak sa priznám, že som sa zohla, lebo som mala pocit, že niečo veľké mi letí spoza chrbta :))

Keso (tím Mor Ho!):

Neviem, čo tak krásne špecificky vypichnúť z tohotoročného Windmillu. Hrali sme
spoločne za tým Morho! a nevideli sme žiadny iný zápas v divízii open okrem prvého polčasu finále. Toto považujem za
najväčšiu nevýhodu swiss draw systému.

Hra s novým týmom a hlavne s úplne novými hráčmi na takto veľkom turnaji je výzva. Prejavuje sa to hlavne v útoku, kde má každý svoju predstavu o tom ako by mal útok fungovať. Žiaľ neboli sme až na takej vysokej hráčskej úrovni aby sme dokázali hneď bez zaváhania premeniť
taktiku povedanú kapitánom na lajne do reality. Predsalen zvyk je železná košeľa. Musím podotknúť, že koncom turnaja sa útok pomaly zohrával a bol čím ďalej efektívnejší. Bolo to možno spôsobené aj stavom, že ku koncu turnaja sme hrali s lahšími súpermi, ktorí na nás nerobili až tak veľký tlak.

K príjemným spomienkam patrí už tradičný meter piva, ktorý nám tento krát nemohol doniesť Dan. Musel ho zastúpiť Branki, no Dan mal určite v tom okamžiku silnú štikútku. Pivo bolo klasicky zlé, ale o to príjemnejšia diskusia o celom dni. Taktiež aj to zlé pivo trošku otupí ruch okolo stanov. Čo by človek nespravil pre kľudný spánok bez pospevovania Mingo Mingo Mingo.

Tento rok neskúšal Pinďo našu presnosť hodov diskom. Minulý rok, ak bohovia dajú a bude napísaný report dvojicou nešťasníkov menovite Danom a Škrečkom, nemal veľké štastie a Mesi ho poslal presným zásahom do vody. Tento rok bolo zariadenie mierne modifikované a možností na trafenie bolo viac. Taktiež som si všimol, že tam bolo miesto kde síce nebol presný zásah, ale človek išiel do vody.

Nedá mi nespomenúť, že tento rok neboli na Windmille žiadne plastové toalety. Boli tam prenosné wc a “sr..” sme do Villeroy & Boch keramiky a splachovali geberitom 🙂

Viac o Windmille sa dozviete v kratučkom preporte od Brankiho (tím Feldrenner).