Outsiterz

WUCC – Sobota, Nedeľa a Pondelok

Pokúsim sa Vám doma aspoň trošku priblížiť atmosféru turnaja. Net tu nie je, tak je to písané offline, útržkovito a hádam keď sa vrátime ma Staffaci a tí čo sa zúčasnili opravia.

Sobota

Príchod bol v pohode, cestu sme si celkom užili. Išli sme nakoniec piati v aute kde bol šofér Joey a viezli sa Kaja, Pedro a Jeno.

Celkovú pohodu trošku naštrbilo zĺhavé ubytovanie, kde síce pekná slečna ale pomaly vybavovala talianov.
Tešil som sa aj na Svijanské pivo, ktoré je oficialne pivo WUCC, ale trošku to s tou cenou prepálili keď za 11 stupňové pýtajú 35Kč. Nie je to málo peňazí a kompenzujú to prihodením samolepky s každým objednaným nápojom (ale to trošku predbieham).

Zaujímavosťou soboty bol hádzací tréning so Sockeye. Vybrali sme sa tam väčšia skupinka vedená Chorchem, ktorý vedel od Úda, kde by sa to malo nachádzať. Prišli sme v predstihu na celkom pekný “plácek”. Trávnatá plocha a okolo nej vyasfaltovaný okruh pre korčuliarov. Niektorí si trošku zahádzali, ja som sedel potichu v tieni, keď prišla veľká officialna skupina ludí.

Rozdelili sme sa na dve väčšie skupiny, každá mala svojho inštruktora plus zopár pomocníkov. Ukazovali od základných vecí ako postoj, ako hádzať pekné cviky na hádzanie, techniku, koncentráciu. Bolo to poučné pre každého. Nemusel človek s nimi úplne súhlasiť ale už len zamyslenie sa nad tým čo hovoria obohatilo každého z nás.
Najskôr som len tak postával a počúval. Vedľa mňa stál jeden z hráčov Sockeye a spýtal sa ma, či to nechcem ísť aj skúšať ako to robili ostaní. Nemohol som povedať nie. Celkom určite budeme tieto drilly robiť aj u nás na tréningoch. Nie sú to drilly pre skúsených práve neskúsení majú výhodu, lebo sa všetko môžu naučiť už od začiatku poriadne.

Po tréningu sme polovica tímu išli na večeru. Klasická česká kuchyňa, pre mňa trošku viac slaná ale dalo sa. Po večeri som si dal dve už spomínané pivá na kludný spánok a šup spať.

Nedeľa

Vstávame o siedmej i keď prvý zápas máme naplánovaný 10:30. Ešte nevieme koľko budú trvať raňajky, kde presne sú ihriská tak si dávame radšej rezervu. Raňajky celkom o.k. Presúvame sa na ihriská a zisťujeme prvý veľký nedstatok. Nie je miesto na rozcvičku. Hrá sa na každom ihrisku a tam kde sa nehrá majú krpci futbalovú školu a my zakázaný vstup. Improvizujeme a rozcvičujeme sa kade-tade. Prvý zápas hráme proti francúzskym Jacks’Suns. Vzrastom nízky tím ale dostatočne behaví. Pokiaľ sme my boli na Sockeye throwing clinic oni si boli zabehať. Vyzeralo to celkom impozantne. Samotný zápas nevyzeral impozatne, aspoň nie z našej strany. Prvý polčas bol doslova katastrofálny. nevedeli sme kto kedy ako nabehnúť, veľa nedorozumení. Počas prestávky sme si povedali pár postrehov a po prestávke to už bola lepšia hra. Hra síce lepšia ale už sme nestihli so zápasom nič extra spraviť len sme skorigovali výsledok na 11:17.
Náš druhý zápas bol proti finalistom “Nationals”. Nedávali sme si veľké šance. Mne osobne to prišlo, že sme z nich boli až priveľmi pokakani. Sú to tiež len ludia, zrejme by sme nevyhrali ale mohli sme skúsiť hrať lepšie. Hlavne sme sa mali vyvarovať našich nevynútených chýb. To je akoby ste tímovú psychiku bili kladivom po hlave.
Ironside podľa môjho názoru hrali tak na 30% a v klude vyhrali 17:5. Teší ma že som aspoň trafil počet bodov ktoré sme im nadelili.

Pondelok

Dnes sme mali len jeden zápas a ten v konfortnom čase o 12:30 a tímové stretnutie sme si dávali na 10:00. Takže v pohode vstať, ísť na raňajku, dostatok času na veci nutné a ideme na to. Tímový míting vyzeral ako má byť. Prebrala sa stratégia, čo chceme hrať, ako to budeme hrať, malo to proste celkom štruktúru.
Do samotného zápasu sme nastúpili lepšie pripravení a sebavedomejší. V podstate o nič nešlo. Ak by sme chceli postúpiť museli by sme nemecký MUC (zoskupenie tímov z Mníchova) poraziť o viac ako 7 bodov. MUC totižto porazil Jack’Suns.
Začali sme celkom dobre, trošku sa eliminovali osobné chyby a obrana začala hrať o dost intenzívnejšie. Hlavne Colin a Darren hrali v jednej časti hry veľmi dobre a ukazovali ako by sa malo brániť. Polčas končil 9:5 pre MUC ale hlavy sme nemali dole. Po polčase sa nám podarilo hneď skórovať a 9:6 už vyzeralo lepšie. Tu nastala veľká chvíla našej obrany keď dokázali skoro zrovnať. Skóre 9:8 indikovalo možnú drámu.
Ale nestalo sa tak. Zopár chýb a hneď to bolo 15:9, čo má od drámy veľmi ďaleko. Ešte sme trošku zabojovali ale aj tak po cca 80min hry sme končili na finálnom skóre 17:11.

Po zápase som sa s Brankim a Aďom šiel pozriet na zápas Hot Beaches. Hrali proti Írkam na ihrisku, ktoré hádam ani na mape nebolo. Zápas dá sa povedať nezaujímavo jednoznačný. HB potvrdili úlohu favorita a s prehľadom vyhrali.

Takže 17:00 čas na večeru a potom už pozriet Game of the day. Chvíľku som zaváhal kam ísť. Či bude lepšie ísť na Vršovice a pozerať Open divízu alebo ostať na strahove a pozerať Mix. Open hrali Doublewide z USA proti Euforia z Kolumbie, Mix bol Jeremy Codhand(UK) vs The Chad Larson E.(USA). Zvolil som mix a dobre, resp. lepšie. Podľa rečí, čo mi práve vravia tí čo sa vrátili z Vršovíc, bola to veľká nuda, ku koncu vela callov a jednoznačné vítazstvo Doublewide. V mixe to aspoň zo začiatku vyzeralo na vyrovnaný súboj. Potom žiaľ začali amíci pridávať a angláni pod náporom chybovať. Smutným faktom zostáva, že baby v mixe boli viac menej do počtu. Až sa mi zdalo, že hlavnou úlohou báb je aby sa upratali niekam kde nebudú zavadzať chlapom. V tomto smere dominovali hlavne amíci, angláni aspoň sem tam hrali cez dievčatá. Každopádne amíci vyhrali, škoda fandil som anglánom 🙂
Na dnes končím o chvíľku máme tím míting.

Keso

ps. pridám ešte link na live scoring, ktorý nie je úplne live, ale večer si môžete pozrieť ako zápas prebiehal. Taktiež sú tam pekné štatistiky. Škoda, že nezachytili Pedrovu dlhú na Kaňu proti MUC, bol by mal assistenciu. Tu je spomínaná linka http://scores.wucc2010.com/