Outsiterz

Manic Miner 2010

Posledných pár rokov som mal druhý augustový víkend vždy iný program než ísť na Manic Miner a vždy mi to potom prišlo trocha ľúto. Po absolvovaní CELky v Rakviciach som aj tento rok trocha váhal, keďže som dva dni po tom turnaji poriadne ani chodiť nevedel, ale napokon som sa rozhodol správne a prvýkrát som na Manic Miner šiel. Keso ma dokonca (z mne neznámych príčin) ustanovil ako kapitána nášho širokého výberu, čo ma na jednej strane vcelku potešilo, no na niektoré činnosti som sa ozaj netešil (naozaj nezávidím našim zvyčajným kapitánom). Našťastie bol tento turnaj (aspoň z môjho pohľadu) mnohými tímami vrátane nášho braný ako letná pohodová zábava, takže až taký prísny kapitán som byť nemusel…

Areál v Priechode sa mi fakt že dosť zapáčil už v piatok večer – perfektná krčmička, super trávnik, kopec lavičiek, tribúna, horská scenéria okolo… Takisto netreba zabudnúť na nočný ohňostroj sprevádzaný lejakom a vetrom (poučenie do budúcna: tie dve minútky na zakolíkovanie stanu nikoho nezabijú). Sme v noci spolu s Pedrom premýšľali, či sa vôbec bude hrať.

Sobota

Ráno našťastie slnečné počasie, trávnik akurát (chudák ešte netušil, čo bude v nedeľu). Čo musím fakt pochváliť sú raňajky. Je to tak trocha samochvála, keďže sme turnaj organizovali my, ale boli naozaj super – pomazánky, koláče, plno ovocia a dokonca aj (platená reklama) Nivea opaľovacie krémy (koniec platenej reklamy)…

Kvôli celkovému počtu hráčov v našom tíme (okolo 20) Keso vymyslel prepracovaný systém, že na každý zápas nastupuje niekoľko stabilných hráčov plus ďalší bonusoví. V prvých zápasoch to celkom fungovalo, v neskorších zápasoch som ako tak zlátal aspoň zopár týchto bonusových hráčov.

Prvý sobotňajší zápas hráme proti Škorpiónom, ktorým napriek zlým jazykom na zápas stihli prísť aj ich opory Svetlo a Drátik. Na počudovanie nehrajú až tak veľmi svoju typickú rýchlu behavú hru (aspoň sa mi zdalo). Vcelku dlho držíme vyrovnaný výsledok, ale v závere prichádzajú úplne nepochopiteľné chyby, dropnuté swingy, zahodené hody. Skúšame to ešte dobehnúť, dávať rýchlo svoje útoky, no nedarí sa, prehrávame asi tak o tri-štyri body. Presné výsledky bohužiaľ nemám poznačené a ani na webe som ich nenašiel (možno Keso ich niekde má). Napriek prehre si myslím, že z našej strany to bol celkom dobrý zápas, chýbala len troška koncentrácia v závere.

Vyhecovalo nás to (teda minimálne stabilnú formáciu) na druhý zápas proti Horám-Lesom. Pod týmto názvom sa skrýval Mental s o skúsenými hráčmi doplnenými niekoľkými nováčikmi. Bol to veľmi vyrovnaný zápas s peknými akciami na oboch stranách (pozdravujem Kaňu :)). O výsledku rozhodoval strašne dlhý posledný bod s mnohými turnovermi (ja som hodil do zóny zle na Dana, Dan mi to potom oplatil a hodil do zóny zle na mňa). Všetko to našťastie pekne hodeným longom ukončil Pedro. Kto by bol povedal, že toto bude naša jediná výhra v sobotu a že práve tento tím pôjde neskôr do finále.

Pomedzi zápasy vyjedáme varenú kukuricu, popíjame kofolku a užívame si slnko. Čakajú nás ešte dva zápasy – prvý proti Chuck Bronsons a druhý proti PeaceEggu. Veľa si z nich už nepamätám, preto to zhrniem krátko. Chuch Bronsons hrali celý zápas na nás zónu, ktorá im fungovala až nezdravo. Middle nepracoval vôbec, no čo je horšie, chybovali hlavne handleri, ktorí disk nevedeli posunúť dopredu a iba staticky swingovali. Výsledok by som len triafal, ale tak o šesť-sedem bodov asi vyhrali. Škoda, pretože Bronsonov nabil tuším každý okrem nás.

Večerný zápas s PeaceEggom sa už asi niesol v znamení “mám chuť na halušky” prípadne “bude v sprchách teplá voda?”. Behaví chalani (a dievčatá, samozrejme) z Písku sa presadzovali na longoch, ktoré sme nedokázali ubrániť. Nebola to až taká strašná prehra ako s Bronsonmi, ale tesné to nebolo tiež. V päťčlennej skupine sme tak skončili posledný, ale v nedeľu ešte máme šancu vybojovať piate miesto.

Ja som chcel ešte vybojovať teplé miesto v sprche, ale vyzbierať peniaze od vyše 20 ľudí je peklo (kebyže som nabudúce kapitán, tak ustanovím pokladníka). Všetci už chodili zo spŕch s tým, že ide ľadová, čomu som sa v prázdnej horúcej sprche veľmi čudoval. Treba chodiť do šatne domácich futbalistov, hosťom toľko teplej vody nedávajú…

Potom už len fajné halušky, beer race (po Vavrovom mejli som čakal niečo komplikované, napokon sa RPG plán značne oklieštil) a ďalšia tajná várka halušiek, ktorú dali asi iba trom ľuďom (mimochodom, boli omnoho lepšie, lebo tam kydli všetkú zvyšnú bryndzu). Nasledovala tombola (asi najlepšia vychytávka turnaja), v ktorej boli super ceny, ale bola nejaká zmanipulovaná, lebo (skoro) všetko vyhral Kačer a hlavnú cenu (starý počítač na kazety) vyhral niekto, kto už takú vyhral na minulom ročníku. S dvomi lístkami som nemal veľké oči, ale aspoň kebyže tie uhorky… Po tombole ostali fajnšmekri na music conteste s pesničkami z roku 1987 (vtedy vzniklo RPG), ale narozdiel od fajnšmekrov som poznal tak každú pätnástu (radšej sme zaliezli do krčmy mastiť poker).

Nedeľa

Aj nedeľňajšie raňajky boli skvelé, čo sa bohužiaľ nedá povedať o počasí, súvislá vrstva tmavých mrakov, zatiaľ našťastie nepršalo.

Ako Roman prorokoval už v piatok, prvý nedeľňajší zápas hráme proti Morthens (štvrtému tímu z druhej skupiny). Vybehli sme na nich dobre nabudení a ľahko sme im odskočili asi na rozdiel štyroch bodov. Trocha sme mali problémy s ich zónou, ale nedali sme im veľa šancí hrať ju. Na druhej strane naša zóna fungovala veľmi dobre. V závere sme veľmi poľavili v sústredení, no našťastie sa nám to nestihlo vypomstiť. Postúpili sme tak do zápasov o 5. až 8. miesto. Čo musím vyzdvihnúť, je obetavosť Morthens, aspoň čo som si ja všimol – Luky hral so zlomenou rukou a skoro mi dal callahan, Mišo či Miki sa v obrane hádzali do diskov.

A ako prorokovali meteorológovia, na konci zápasu s Morthens sa strašne zatiahlo, skoro až nebolo vidieť. Na náš ďalší zápas proti Škorpiónom sme si stihli dať akurát drill a začalo sa veľmi blýskať a pršať, tak to Keso celé prerušil. Počas veľkej prietrže sme dovyjedali kukuricu a čakali, či sa ešte bude hrať. Ihrisko však dostalo dosť zabrať, až Keso rozhodol, že hrať sa bude už len finále a o tretie miesto. Škoda, Škorpiónom sme to chceli vrátiť. Skončili sme tak (optimisticky povedané) na piatom mieste. Škoda tiež toho, že kvôli počasiu väčšina ľudí už len rýchlo pobalila stany a rozutekala sa domov.

Napriek tejto nevydarenej nedeli chcem poďakovať všetkým hráčom a hráčkam za super turnaj. Myslím, že sme sa na ihrisku dobre zabavili, čo bolo hlavným cieľom turnaja. Vďaka tiež všetkým, ktorí sa (viac ako o našu hru) starali o pohodový chod turnaja, hlavne Kesovi. Už teraz sa teším na ďalší ročník a dúfam, že sa dovtedy rozorané ihrisko a jeho správcovia zotavia, že v haluškách bude o rok ešte viac bryndze a že vyhrám v tombole aspoň plagát Iron Mana…

Naša bohatá zostava: Dada, Lucka, Natali, Beka, Kaja, Čolka, Marta, Dan, Spišo, Fajo, Bus, Joey, Maty, Vački, Ondro, Vavro, Pedro, Škrečok a tuším na pár bodov aj Bea

Support: Keso, Bea, Tinka, Miťo, Mirka, Pinďo, Kubko

(sorry ak som niekoho zabudol, bolo nás tam fakt veľa :))

Turnaj zreportoval Škrečok