Outsiterz

Adventure cup (tallents division)

Na záver sezóny pre všetkých po zimnom frisbee túžiacich dobrodruhov turnaj s názvom Adventure cup. Na úvod zopár slov kritiky…(just kidding, sorry škrečok). Minulý rok to bol môj prvý turnaj (s petržlenom sme písali report), a tak som od začiatku jesene veľmi silným spôsobom pôsobil na ľudí v našom a aj iných tímoch, aby sme sa ho zúčastnili. Po dlhých rokovaniach sme zohnali Miťa z košicého Fisrt aid. Bolo nás solídnych 6, ale výlet do Amsterdamu týždeň pred turnajom ochromil Miša Hojčku natoľko, že svoju účasť odriekol. Piati hrať 7 zápasov v telotách okolo nuly, to bola vízia ktorej sme čelili týždeň pred turnajom. Naštastie nás dva dni pred turnajom Branki z našej nelichotivej situácie  dostal tým, že sa prihlásil na miesto hrajúceho trénera. (To bol zrejme kľúčový krok k našemu víťazstvu.)

Samotný turnaj…

Ráno sme sa budili do zasneženej scenérie Bratislavy… Že my, debili, sme sa na toto nechali nahovoriť, vravel som si. To som ešte netušil koľkokrát túto vetu v ten deň zopakujem. Cesta prebehla bez väčších problémov, až na nefungujúcu navigáciu, ktorú opravil klasický trik vypnúť zapnúť. Cesta pre väčšinu zbehla pomerne príjemne. BTW: keď si budete kupovať 7 miestne auto, dajte si pozor na to, či je na poslednom rade sedadiel aspoň nejaký molitan. Inak vám v zime vaši cestujúci budú dosť silno hubovať, že je im zima.) Na miesto konania sme prišli asi hodinu po konaní kapitánskeho mítingu, no nejako to nevadilo. Niekde v tejto fáze sa dohodlo, že budem kapitánom. Pred prvým zápasom sme sa pomaly začali zžívať s prostredím: 2°C, asi centrimeter snehu a silný vietor. No prosto ideálne podmienky. Do prvého zápasu s rakúskymi Raiders sme nastúpili s vervou. Čudovali sme sa, prečo proti nám nastupujú deti, ešte o kus menšie ako vidíme v prestávke medzi našimi zápasmi v kategórií juniorov. Náš výkon nebol ideálny, zase sa trošku ukazoval ranný syndróm, no súpera sme natoľko fyzicky predčili, že sme proste museli vyhrať. Stav bol asi 10:3. Druhý zápas sme hrali proti českým Mosquito Attacks. Ani neviem ako, ale dali sme ich na nulu. Asi to bolo tým, že mi sme sa viac sústredili a začali sme na nich aplikovať obrannú stratégiu Brankiho obrana, kde sme my hráčov bránili spredu (aby sme pokryli krátke nábehy) a vzadu sme sa spoľahli na to, že to Branki vychytá. Skoro vždy vychytal. 🙂 Ďalším súperom boli Stack overflow. Aj tých sme s prehľadom porazili a dostali sme sa tým do prvého poolu. Najzaujímavejší moment vystrojil v kolečku Mesi ktorý, po tom ako sme si podali ruky a potlapkali vykríkol: “Mosquitos!!” všetci sme sa naňho začudovane pozreli a povedali mu názov tímu, s ktorými sme práve hrali. Posledný v skupine zápas sme hrali už avizovanými Mosquitos. Vedomí si nedôležitosti zápasu (čo mimochodom vôbec nebola pravda) sme na začiatku nejako poľavili a po chvíli bol výsledok 5:1 pre súpera. Bolo by treba zapúť a to sa aj udialo. Zredukovali sme náskok súpera na 6:5. Bohuziaľ siréna konca zápasu nám nedovolila vykonať triumfálny obrat. Podľa pravidiel sme možno ani  nemali hrať nasledujúci bod. No každopádne sa zápas končí po troch prihrávkach po siréne. Pool nebol dostatočne mimo ihriska na to aby sme sa stihli postaviť a oni si podali trikrát disk bez toho, aby sa vôbec pokúsili skórovať. Čo som im následne vyčítal v kolečku.

Po skupinovej fáze sme mali pauzu na obed a aj na blbé reči o našej konkurencií. Marek proste nemohol priznať, že by sme uhrali dobrý výsledok. Štvrťfinále ešte možno, ale potom už určite dostaneme na fraka a budeme 4. Ja som tvrdil, že sa pokojne môžeme dostať do finále a možno aj vyhrať. A, že ak sa to podarí tak si nafarbím hlavu na červeno, ak vyhráme a na modro, ak to bude finálová prehra. Tak hor sa do štvrtfinále. Pre úplnosť treba dodať, že v skupine sme skončili 2. po Mosquitos. Tretí skončili brňáci Mosquito attacks, ktorí však porazili Mosquitos.

Asi sa hodí niečo povedať k počasiu. Odkedy sme dorazili do areálu bolo slnečné počasie so silným vetrom, ktorý cez deň utíchol. Sneh sa pomaly topil.. Topánky, ktoré som sa rozhodol použiť po prvom zápase lebo v kopačkách mi čvachtalo, som vymenil opäť za kopačky. Kým nebol turnaj tak to vyzeralo všelijako, ale organizátori asi vrhli všetky peniaze z team fee do počasia, lebo až na nízku teplotu, bolo geniálne.. Proste paráda.. Poďme ďalej…

Vo štvrťfinále sme dostali domácich Soul Gringos a vybehli sme na nich veľmi parádne. Po zhruba 10 minútach hry bol stav 5:1. Vtedy Chorche zapol kameru. 8 minút bez bodu. Mali sme štastie, že ju kvôli Adamovi asi na 10 sekúnd vypol, lebo vtedy sme dali bod na 6:1. Po zapnutí kamery sme sa opäť dostali do úzkych. Konečný výsledok 7:1. Ešteže s tou kamerou potom odišli, lebo si začali pýtať peniaze za to, že nás nebudú natáčať.

Semifinále proti BBears už nieslo nádych farby na vlasy a preto aj cheer znel: Poliho modré vlasy!! (Chceli sme vyhrať, no rátali sme aj s pesimistickejšou možnosťou.) Zápas bol veľmi dobrý, párkrát nám nevyšla naša Branki obrana, hlavne vďaka ich dobrým hodom a behavému družstvu, no podarilo sa nám to zlomiť a vyhrali sme o dva body 7:5. Takže bolo isté, že farba bude.

Finále… Po neskutočne dlhom voľne pred finále strávenom vo veľmi príjemných šatniach, sme, hoci veľmi neochotne, boli nútení sa ísť pripraviť na zápas, lebo sa to predsa neodohrá samo. O to väčšie bolo naše prekvapenie, keď sa proti nám opäť postavili Mosquitos z našej základnej skupiny. Podľa priebehu doobedňajšieho zápasu bolo tažko súdiť favorita, pretože síce vyhrali, no ak by zápas trval o chvíľku dlhšie, mohlo by to skončiť všelijako. Začiatok zápasu bol veľmi dobrý a napínavý, nikdy žiaden tím nevyhrával o viac ako 1 bod. Oba tímy makali na plno. Za stavu 6:6 si oni začali vyberať slabšiu chvíľku. Svoj útok sme premenili a následne sme im nedovolili uhrať ani bod. Neviem či sme ich ubehali fyzicky, alebo sa pri stave 8:6 odovzdali psychicky, ale nejako sa nám podarilo to uhrať.

Čo bolo zvláštne  bol rozpis, kde sa možno dalo ušetriť pol hodka a možno aj dve, ale stálo za to si počkať. Gulaš prestali vydávať práve vtedy, keď sme boli na rade. A organizátori sa trošku málo starali o časovanie zápasov, keď z toho v semifinále vznikol zmätok či už máme končiť alebo nie a vo finále ich naši juniori museli upozorniť na to, že sme mali už končiť.

Pred rokom bol Adventure Cup môj prvý turnaj a krásny jesenný deň plný frisbee na mňa urobil veľký dojem. Po roku je toto môj 11. turnaj, na ktorom som zažil svoje prvé víťazstvo. Aj Marek, Ondro, Miťo a Maťo. Bol jeden úžasný (tento rok už zimný) deň. Mám červené vlasy a som spokojný.