Outsiterz

Open tím na Weiz Russian 2011

Weiz Russian 2011 bol prvý nefalšovaný halový turnaj tejto sezóny, ktorého sa Outsiterz zúčastnili (senický HAT a Bubblepest rátajúc ako falšované). Naša investigatívna úderka vám z tohto turnaja prináša niekoľko šokujúcich odhalení, ktoré ste určite o svojich vlastných spoluhráčoch (kapitána nevynímajúc) ani len netušili. Ak sú tvoje iniciálky Z. B. a máš ako prezývku citoslovce, tento report radšej ani nečítaj. 🙂

Tento report bude hlavne o hre open tímu, baby sa snáď v písaní reportu nedajú zahanbiť (hlavne ak bolo medzi nimi niekoľko nových tvárí). Ohľadom ich vystúpenia na turnaji mi však nedá nezadať aspoň malú matematickú úlohu na dlhé zimné večery: vymyslite taký hrací systém pre 10 tímov, aby sa dalo s práve jednou výhrou skončiť na 8. mieste. Verím, že si s touto úlohou rýchlo poradíte a môžme prejsť k veci.

Odchod z Bratislavy sprevádzali isté ťažkosti, konkrétne Keso pred domom prepichol pneumatiku, kvôli čomu naše auto meškalo asi hodinu a pol (a naša nová akvizícia Silvia si tento čas poctivo odstála na Zoške, lebo sme na ňu nemali kontakt). Neuveriteľné je, že Bea dokázala aj tak meškať. Keď sme sa konečne pohli, v aute sa rozľahla príjemná vôňa čerstvého hovienka a my sme opúšťali Bratislavu príjemnými debatami na tému, kto do toho šľapol. Kým sme však svorne čakali na Beu, v aute nepáchlo nič, preto bol vinník jasný, no priznať sa nechcel. Ďalšie ťažkosti nás však už nepostihli a v komfortný čas 0:00 parkujeme pred areálom.

Napriek pokročilej hodine si za všeobecnej radosti spiacich tím Včielka Maja (Chuck Bronson) krátil noc prípravou “dresov”. Vyzerali dosť zle, našťastie sme s nimi nehrali a nemuseli sa hanbiť za to, že nás porazil niekto, komu zo žltého trička ovísajú pásy čiernej izolepy, má na chrbte prilepené igelitové sáčky a na hlave dementné anténky. Spánok teda krátky, ráno nás navyše budia hyperaktívne babské tímy, ktoré sa potrebujú rozcvičiť na zápas a my im mierne zasahujeme do ihriska (aha a to nehovorím o Polim, ktorý mi chcel v noci vytiahnuť moju vlastnú vetrovku spod hlavy v domnení, že to je jeho).

Hneď po raňajkách, krátkej porade a rozcvičke nás čaká taliansky tím Barbastreji (ktorých Keso v kuse volal Croccali a ja som si myslel, že sú z Rumunska). Chalani boli celkom behaví, hody veľmi pokrivkávali, ulietavalo im to do autov (údajne preto, že trénujú vonku). U nás zo začiatku podobný syndróm (na tréningy vonku sa vyhovoriť nemôžem, preto radšej niečo iné: “táto telocvičňa bola príliš úzka a nízka” prípadne “boli sme nezohratí”), našťastie sa z toho veľmi rýchlo dostávame a vyhrávame 14:5. Dodám ešte, že Taliani asi nešli domov veľmi nadšení, pretože skončili úplne poslední a ako bonus si zlomili dokopy jednu ruku a jednu nohu (šťastie v nešťastí bolo, že išlo o dvoch rôznych ľudí).

Po malej prestávke nasleduje zápas s JJRR (alias kopec behavých chalanov a jeden nebehavý Taxikár). Hovorili sme si, že na nich vybehneme od začiatku, nepodarilo sa. Hovorili sme si, že na nás budú hrať zónu, preto si musíme na ihrisku hľadať voľné priestory, podarilo sa veľmi dobre. Middlovia nachádzali na ihrisku voľné priestory veľmi rýchlo, vďaka čomu nemuseli vôbec behať, akurát údajne to trocha robilo problémy handlerom, že sa im tie priestory nevideli dosť voľné. Hrať sme začali až vtedy, keď sme prehrávali o štyri body, no na výhru to už nestačilo, JJRR vyhrávajú 10:8. Mňa osobne mrzeli dve moje blbé chyby za stavu, ktorý sa ešte dal dobehnúť (také však urobil skoro každý, po zápase sme ich narátali spolu aj 10, no hrajte vtedy vyrovnane).

Pomedzi zápasy chodíme povzbudzovať Outsisterz, ktoré síce poväčšine prehrávajú, ale treba povedať, že sú vo veľmi vynovenej zostave. Na nových hráčkach (Ema, Tina, Silvia) je však vidno, aký veľký pokrok sa dá spraviť na jednom turnaji. Okrem našich báb chodíme povzbudzovať aj ďalšie tímy, medzi ktorými si nezadaní chlapci (a aj niektorí zadaní s iniciálkami M. P. a s prezývkou po poľnohospodárskej ploche) hľadajú svoje favoritky. Týmto by som chcel pozdraviť Ulmu a Sandru a odkázať Radke, nech sa na Mesiho nehnevá. Tiež by som odkázal Z. B.  (ale iba tej, čo má prezývku citoslovce), nech sa dá prefarbiť napoly na blond a napoly na čierno.

V poslednom skupinovom zápase hráme s Innsidermi, ak vôbec chceme pomýšľať na postup do hornej osmičky, musíme vyhrať, čo všetci dobre vedia. Napriek tomu reálne hrať tento zápas začneme asi až za stavu 5:11, po šnúre niekoľkých rýchlych bodov za mohutného povzbudzovania Outsisterz z tribúny je zrazu len o bod, psychika Innsiderov otrasená, ide nám karta. To však len do posledného bodu, v ktorom naša obrana dokázala zatlačiť útok až na zadnú čiaru ich zóny, nakoniec ho však dokázali premeniť a o dva body vyhrať 13:11. Pritom remíza by posunula hore nás. Po nešťastnej Bubblepesti ďalší turnaj, kde nám chýbal jeden blbý bod.

“Postupujeme” len do spodnej skupiny s odhodlaním vybojovať aspoň to deviate miesto. V poslednom sobotňajšom zápase sme už len schuti vyhrali nad slovinským Frizmi (aka Huck Norris), bolo ich dosť málo a nám vychádzali pekné bodíky, proste 18:7, ťažká pohoda. Robíme si chuť na tímový drink (liter White Russian s ôsmimi slamkami), večeru, párty a na zajtrajšok.

Večera taká rakúska, mäso v nejakej podivnej omáčke s kopou podivných šalátov spolu s drahým pitím. Odchádzame do suterénu na Russian párty, kde Keso objavuje lacnejšie pivo a od radosti pozve (skoro) celý tím. Ajka, Tina, Bea a Fajo v kostýme ruského jadrového fyzika sa snažia dotiahnuť na parket celý tím, no a tu prichádza sľubované šokujúce odhalenie: Keso tancoval na párty! A to mal v sebe len dve pivá. Neuveriteľné, toto vidím asi prvý raz za 5 rokov. Snáď niekto zavesí nejakú fotodokumentáciu. Údajne potom robil aj breakdance na zemi, ale to som už radšej šiel spať.

Ráno opäť skorý budíček, lebo “už pullujú”. Čaká nás ešte jeden zápas dolnej skupiny s Flying Circuss, následne semifinále dolného poolu s Ampullen. Boli to také podobné zápasy, odohrali a vyhrali sme ich v pohode (19:11 a 18:14),  Keso hádzal Maťovi a mne kopec blbostí do zóny, niečo z toho sme aj pochytali, Kubo dal dokonca layout obranu. Troška škoda, že sme sa ocitli v tejto dolnej polovici, pretože sme mohli hrať radšej proti ťažším súperom…

“Napráva” to však posledný zápas – podobným spôsobom sa v dolnej polovici ocitli aj BigEz, ktorý nám teda to deviate miesto darovať zadarmo nechcú. Opakuje sa scenár z predošlých prehratých zápasov: hrať začíname až po niekoľkých nevynútených chybách, zlých hodoch a timeoute, dobehnúť rozbehnutý BigEz sa nám však už nedarí a o klasické dva body prehrávame 9:11. Končíme teda na desiatom mieste. Možno to nie je úplne najlepší výsledok, ale na tomto turnaji o výsledok až tak nešlo, skôr o to, aby sme si dobre zahrali, čo sa aspoň v mojom prípade určite splnilo.

Cesta domov bola tiež veselá, Tina najprv hádala, z ktorého mesta pochádza Keso, a potom sme spolu hádali, v ktorom meste sa narodil. Nebudem ostatných oberať o túto skvelú hru, preto správne odpovede nepoviem.

Skoro by som bol zabudol na podstatnú časť, bez ktorej by môj report nebol mojim reportom – kritika na stranu organizátorov. Srdečne chcem teda pozdraviť všetkých scorekeeperov, ktorí nedokázali správne počítať skóre napriek tomu, že sa hralo continuous bez polčasu, vďaka čomu sa ani len nemenili strany. Taktiež pozdravujem Taxikára, ktorý sa staral o zápis skóre do výsledkov. Odpoveď na úvodnú matematickú úlohu je vďaka nemu veľmi jednoduchá: “rozpis môže byť hocijaký, ale výsledky musí zapisovať Taxikár”. Babám totiž zarátal jednu výhru miesto prehry, čím postúpili niekam, kam postúpiť nemali, a opraviť sa to už nedalo. Podobne nám zarátal jednu prehru miesto výhry, našťastie sme ho včas opravili. Pozitívne veci písať asi ani nemusím, lebo som ich spomenul priebežne (a navyše organizátori reportu nerozumejú (a navyše, aj keby rozumeli, určite by kritiku prijali, keďže je objektívna ako vždy (milujem zátvorky))).

Zostava Outsiterz: Kubo, Maťo, Poli, Adam, Mesi, Fajo, Keso a Škrečok

Report by M. P., ktorý nemá prezývku po poľnohospodárskej ploche, ale po jej obyvateľovi

P. S. pre tých, ktorí boli: SORRY, NO SLEEPING HERE!