Outsiterz

Winterflug 2012

Dňa 10. februára roku Pána 2012 o šiestej večer, vydala sa na dobrodružnú výpravu skupina 8 dobrodruhov, spolu s dvomi urodzenými slečnami. Zamierili sme si to do 100-vežatej Prahy. Cestou sme sa podozvedali pozoruhodné príhody o určitom vodnom vtákovi, či bratovi istého dopravného prostriedku. V druhom kočiari sa rozprávali príhody o nejakých Ilidianoch, aby kočiš nezaspal vo večerných hodinách.

Do Prahy sme dorazili skorej ako sme čakali, naši priatelia, ktorý nám poskytli teplo svojich domovov nás privítali o pár minút neskôr. V ich dome sa pohybovalo neobyčajné množstvo otravných, lietajúcich stvorení, ktoré do nás búchali päsťami, prípadne mlátili palicami, kým sme ich nepostrieľali na cimpr-campr. Niektorí z nás sa potom presunuli do druhého obydlia, kde prebýval čarodej so svojou diabolskou čiernou mačkou. Kým sme sa my ukladali spať, ona po nás liezla a aplikovala na nás diabolské čary. Keď sa na to spätne pozerám, ona bola asi príčinou neštastia, ktoré nás postihlo v nasledujúcich dňoch.

Ráno sme vstali spolu so slnkom do mrazivého rána a vyrazili na druhú časť našej cesty, smer Berlin, hlavné mesto svätej ríše Rímskej. Zaparkovali sme kočiare pri bráne a vošli na kráľovský dvor, kde sa práve začínal slávny turnaj, ktorého sme sa chystali zúčastniť. Ako prvého súpera nám osud určil Parkscheibe, odených v sivých habitoch. Začali sme veľmi zle, súper nás gniaval vo svojom zovretí a naše šípy míňali svoj cieľ a iba bezmocne pristávali na zemi. Keso z rodu Kesegov skoro prišiel o svoje nervy, keď sa pozeral na tú nemohúcnosť. V druhej polovici sme sa opäť postavili na nohy, aj nám na chvíľku zablikalo svetielko nádeje, ale už sa nám to nepodarilo zvrátiť. Večer nás čakali 3 zápasy za 3 hodiny. Keďže naše rady tesne pred turnajom opustil Tomáš z Pezinka, vedeli sme, že to bude ťažké.

Druhý zápas sa proti nám postavil cudzokrajinný žoldnieri, niektorý až spoza ďalekého mora. Boli veľmi zdatní, ale ich technika nebola až taká vycibrená ako naša, takže aj napriek nie úplne dobrému výkonu sa nám ich podarilo zdolať. Kvôli zbabranému 1. zápasu sme mali šancu najlepšie na 9. miesto, lenže do cesty sa nám postavili mladí panoši, ktorí v nás zo začiatku vyvolávali smiech, ale ten nám rýchlo zamrzol na perách. Po zbabranom začiatku, kde sme nevyužili niekoľko príležitostí na výraznejšie vedenie začali mať bezchybnú mušku a naši sa len bezmocne prizerali a krútili hlavami. Keďže mi sme hlavne premýšlali miesto toho, aby sme niečo rozumné urobil, skončilo to trpkou porážkou. Posledným súperom, ktorý sa proti nám večer postavil, boli obávané hrozné opice z hlbín českej džungle. Napriek tomu, že Keso čakal, že nás rozmrdajú po palubovke, dokázali sme im vzdorovať a postupne sme dokonca získali prevahu, ktorú sme si udržali až do konca.

Zistili sme, že miestni drábi vyžadujú platbu za odstavenie kočiara, ale našťastie sa to obišlo iba s varovaním. Vydali sme sa zložiť do hostinca a následne sme vyhľadali miestnych kuchárov a ukojili sme náš hlad pizzou a uhasili smäd pivom. Pred spaním sme ešte pokupovali od miestnych obchodníkov nejaké mačky vo vreci a vydali sme sa do ríše snov.

Ráno sa proti nám postavil súper z Kráľovstva Poľského, obávaný Uprising. Napriek tomu, že náš výkon sa zlepšil oproti predchádzajúcemu dňu, o súboj sme prišli hlavne kvôli vlastným chybám. Ďalší súboj bol veľmi podobný predchádzajúcemu, svoje šance sme premárnili našou nerozhodnosťou a nepresnosťou. Bohovia nám na konci turnaja umožnili odvetu za prehru zo soboty a naše cesty opäť raz skrížila s mladými panošmi. Začali sme výborne. Úplne sme ich drvili. Keď tu zrazu, akoby šibnutím čarovného prútika sa na naše ruky zniesla ťažoba a na naše srdcia strach. Úplne sme prestali plniť Kesove príkazy a išlo to s nami dole vodou. Našťastie koniec bol blízko a naše víťazstvo sme si už nepustili, ale nebolo to zrovna ideálne zakončenie turnaja.

Potom sme už iba sledovali, ako české Amazonky v napínavom súboji získali trofej. Medzi mužmi to bol súboj trpezlivosti a obrannej zručnosti, čo nebolo pre oko diváka až také atraktívne, ale nakoniec si titul vybojovali Zamperl, pôvodu germánskeho a porazili Woodies, ktorí síce dokázali prekonať žltú zimnicu, ale vo finále to nestačilo. Na našu radosť, pretože títo burani vôbec nerešpektovali dámy a narúšali priebeh ženského finále. To bol už skoro koniec príbehu, čakala nás už iba dlhá cesta do rodného Prešporku. Jeden z našich druhov, Juraj meno jeho jesť, celým svojim srdcom túžil uzrieť Bránu Brandenburskú a miestny sprievodca vyslyšal jeho prosbu, keďže nás previedol celým Berlínom. S trpkosťou v srdciach, ale so skúsenosťami v hlavách a chuťou do ďalších bitiek sme sa teda vydali na cestu domov smerom k ďalším výzvam.

Zapísal Mišo, známy tiež ako Beren, dňa 19. mesiaca február, roku Pána 2012

—————————————————
výsledky:
Sobota
Skupina1:Parkscheibe 11:15 (otrasny uvod 2:9)
Skupina1:Foreign Legion 11:9
Skupina2:Disckick 14:18
Skupina2:Terrible Monkeys 11:10
Nedela
9.-16.: Uprising 9-16
13.-16.: Saxy Divers 14:21
15.-16.: Disckick 17:14
výsledok – 15.miesto

zostava: Keso, Messi, Pedro, Škrečok, Miško, Petrž, Juraj, Mišo (všetci priezviská na rôzne písmená)