Spomíname na: Paganello 2012
14 July, 2012 – 12:45Zdravím páni! Slečny!
Frisbee?
Tak určite. Prvýkrát v histórii klubu Outsiterz ideme na Paganello, plážový turnaj v Taliansku počas Veľkej noci považovaný za neoficiálne majstrovstvá Európy v plážovom frisbee. Hráme v divízii Mixed s účasťou 32 tímov v zostave: Branki, Keso, Mesi, Maťa, Kaja, Aďa, Ajka, Škrečok, Marcel, Marek, Petržlen, Maťo B., Miško, Lucka a Anička (Žlutá Zimnice). Vyrážame na cestu dlhú 913km na najlepšie pláže Talianska do Rimini.
Štvrtok (cesta a welcome party)
V Brankiho aute hrajú top hity rokov 80tych a 90tych, vytvárajú veselú náladu. Zrazu náhodná voľba vyberie Beach Boys a Lucka zo spánku kričí rezolútne Stop! Pridávame pravidlo, ktoré umožňuje každému vynechať 5 pesničiek.
Talianski cestári nám nedali dýchať – toľko 2km tunelov za sebou často nevidieť. Petržlen na ich konce vždy čakal so zatajeným dychom.
V Kesovom aute klasicky rozoberáme aplikácie, aby sa Kaja čertila. Počas veľmi dlhej cesty cez upršané Rakúsko a aprílové búrkové-slnečné Taliansko však príde aj na komplikovanejšie témy, hlavne stavebníctvo.
Kvôli citlivým témam nebudeme zverejňovať čo sa dialo v aute Mesiho.
V hoteli Arpa celá byrokracia prebehla doslovne bez slova, zhodíme veci na izbe a poniektorí nedočkavci si ešte pred tímovým stretkom idú do pomaly doznievajúcej búrky, vetra a začínajúcej tmy hádzať. Cítim sa po tých desiatich minútach hádzania na pláži ako úplný závislák čakajúci na ďalší deň na poriadnu dávku plážového ultimate.
Na stretku Keso, ako hlavné slovo tímu, má reč organizačnú: “Je to fun turnaj, kľudne pártyujte, nebudeme vás kontrolovať. Ale na fielde chceme od vás stopercentný výkon a kto bol King of party má kingovať aj na fieldoch.” Ako cieľ turnaja si dávame “skončiť lepšie ako nasadenie (tuším 26) by bolo pekné”. Vtedy asi ešte nikto netuší, ako veľmi sa nám tento cieľ podarí splniť.
Po stretku sa ideme pozrieť, čo mali organizátori na mysli pod “free pasta and red wine”. Prekonali naše očakávania.
Moc si z toho nepamätám. Blatové víno zadarmo, ktorým bol Marcel obliaty. Nažieračka cestovín s kečupom. Akoby sme mali piciu párty na intrákoch, ale na pláži. Aha, mal som 5 porcií špagiet, to bolo fajn po tej dlhej ceste.
Pamätám si z toho všetko, veľa toho lacného ťažkého vína nepijem. S Maťom sa prejdeme na hotel pre disky a natlačení špagetami si hádžeme v Aréne (na main fielde). Potom sa hráme rôzne nebezpečné hry s diskom, na čo niektoré moje prsty nespomínali v dobrom. Petrž okolo nás obieha a usmieva sa. Chvíľu s ostatnými kukáme na pseudoafrickú kapelu hrajúcu v hlavnom stane na bubny, veľa ľudí to neroztancováva, aj keď naše baby sa pokúšajú. Zato vonku je mohutná žúrka, toľko žúrujúcich hráčov ultimate pokope som ešte nevidel. Idem spať relatívne skoro, ale ostatní dôjdu skoro hneď po mne. To je tak, keď je povolené žúrovať do nemoty, nikomu sa do toho veľmi nechce…
Piatok (prvý hrací deň)
Hotelové švédske stoly nás zásobujú energiou celý deň. Počasie nám vydržalo až do noci. Počas mikrotréningu pred prvým zápasom zisťujeme, že na piesku sa hýbe inak. Cuty sa robia na jeden krok (čítaj skok), lebo inak prešmykujeme ako v pretekoch dragsterov. Výšku našich výskokov si každý domyslí sám, alebo si pozrie plážový volejbal. Lepšie sa robia len layouty, ktoré mnohí z nás trénujú s nasadením dieťaťa, ktoré prvýkrát dostalo v pieskovisku lopatku. Branki nám dáva radu do života: “Každý zbytočný pohyb na piesku je zbytočný.” My ostatní sme jeho múdre slová zvážili a riadime sa pravidlom: “Behám na piesku, som čarovný!”
Cheer. Po návrhoch ako “Bača si honí na Horehroní“, “Dlhá, dlhšia, najdlhšia pláž”, “Nech bože dá …“, “Rum, p***, cecky, šá-lalalalá” sa nakoniec uchytilo Kesom navrhnuté, mnohými úpravami prefiltrované a mimoriadne hecujúce “Paga-Paga we-e-ej, Paga-Paga Outsiterz!”.
Hra po zápase. V kolečku sme mali hru s citrónom. Každý tím si vyberie jedno dievča a jedného chalana, ktorí si dajú do úst kyslý citrón a prežúvajú ho. Potom druhý tím háda, ktorí dvaja majú citrón v ústach. Páči sa nám táto hra, aspoň si lepšie obzrieme tváre našich súperov. Asi myslíš hlavne súperky, čo? Jasné 🙂
Ako darčeky sme dávali syrové korbáčiky. (Special Slovak cheese. It’s made from sheep milk. Yes, it’s smoked.) Komicky vyznelo to, že ako prvým sme dávali syr Švajčiarom a ako druhým Francúzom. Nuž, vždy lepšie ako im dať Figaro čokoládu alebo Huberta…
Čakajú nás tri zápasy základnej skupiny proti WizMixu (Švajčiarsko, kapitánom bol Patrik hrajúci v Prahe za Mor ho!), Ah Ouh Puc (Francúzsko, naši starí známi z Windmillu a xEUCF, proti ktorým sme ešte nikde neprehrali) a Soul Gringos (Rakúsko a.k.a na čo musíme cestovať tak ďaleko, aby sme si zahrali proti BigEzu).
Hneď prvý zápas proti WizMixu (s krycím názvom Bertha, čo bola ich tímová maskotka sliepka (pozor, nemýliť si s tímovou horizontálnou pracovníčkou, ktorú mali napríklad hoteloví spolubývajúci Innsiders (detaily vám ochotne vysvetlí Mesi)) ukázal, že hoci sme mnohí na Paganelle prvýkrát, treba s nami počítať. Proti desiatemu nasadenému tímu sme odohrali veľmi vyrovnaný zápas, dali dvoch pekných callahanov a bez zaváhania sme zvládli aj cap 2. Konečné skóre 12:10 pre Outsiterz a naša prvá výhra na Paganelle vôbec. Začínam dostávať do tela tú správnu dávku a myslieť si, že toto je a bude moja najkrajšia Veľká Noc. Babka by odo mňa asi požadovala náhradu historicky všetkých vreckových, keby vedela, čo robím na Veľký piatok.
Nasledujúci zápas proti francúzskemu univerzitnému tímu Ah Ouh Puc je dokonca ešte napínavejší, po ich lepšom úvode sa naťahujeme o každý bodík. Veríme si a zvykáme si aj na opačne orientované ihrisko (vzhľadom na more a teda aj vietor). Prvýkrát v zápase vyhrávame až za stavu 9:10, pričom sa hrá do jedenásť. Namotivovaní im dávame v nasledujúcom bode dokonca aj obranu, ale nedarí sa nám (tuším proti vetru) zaútočiť. V universal pointe hádže oddýchnutý Keso na oddýchnutého Brankiho long, ktorý bez problémov premieňa. (Ukazuje sa, aké dôležité je mať širokú zostavu – môžete nechať kľúčových hráčov počas zápasu oddychovať, aby boli pripravení do capu, v ktorom sa láme zápas.) Francúzi pre nás po bezkontaktnom ultimate pripravili niečo kontaktnejšie:
No a aby tesných zápasov v úvodnej skupine nebolo málo, aj ten posledný sa nesie v podobnom duchu. Áno, trepali sme sa až sem, aby sme stretli našich kamošov z Viedne – Soul Gringos (mixová verzia BigEZ s tuším dvoma zahraničnými posilami). Napriek tomu, že ich je pomerne málo, hlavne v útoku robíme chyby a zo začiatku to vôbec nevyzerá na spomínaný podobný duch, do capu vstupujeme za stavu 5:8. Našťastie však matematika nepustí a únava dáva súperov riadne dole (ich handleri sa prestávajú zapájať do útokov, ktoré sú ďalej ako pri ich vlastnej čiare, o obrane nehovoriac). My konečne zapíname a zrazu je 9:9. Bohužiaľ však majú útok a na vysokú Evu hádžu long, Kaja ju síce dobre bráni, ale výšková prevaha zafunguje v náš neprospech…
Večer po zápasoch, spoločnom strečingu a nespoločnom kúpaní ideme do pizzérie-fast foodu-bistra, ktoré sa stáva našim domovským podnikom. Pre ďalšie referencie ho nazvime “U Donatella”. Po dvoch výhrach a tesnej prehre sme veľmi radostní (a čarovní). Mesi a Lucka sa zaviažu, že ak sa dostaneme do Golden poolu (top 8), tak sa pôjdu kúpať do mora nahí. Čo sa nám napriek postupu do lepšej šestnástky stále zdá veľmi nepravdepodobné, ale pridáva nám to na motivácií.
Dlhoročný výskum ukázal, že najlepšou motiváciou pre študenta matematicko-fyzikálno-informatickej fakulty na Slovensku je vidina jedla zadarmo. Keso to za tie roky nemohol nepochopiť a preto sa rozhodol, že každý deň vyhodnotíme MVP tímu a ten dostane dotáciu na zmrzlinu. Určite to tímu pomohlo, veď na WinterCELke nám čo i jeden gastráč stačil k motivácii v zápase o bronz.. Dnes vyhráva zmrzku Škrečok. (Všetkým ďakujem, zmrzlina “zadarmo” za to makanie na fieldoch naozaj stála.)
Väčšinu času hovoríme nárečím špecifickým pre severovýchodné časti Bratislavy. Dôraz je na prvú slabiku a zvyšok sa hovorí hlbokým hlasom.
Minilexikón pre krížovkárov spomína nasledujúce slovné spojenia používané vyznávačmi tohoto nárečia: “Zdravím, (slečny, páni)!”, “Frisbee?”, “Kto je tu šéf?”, “Šatňa číslo päť!”.
Poznámka pre ľudí, ktorých syntax jazykov vzrušuje: v tomto nárečí neexistujú oznamovacie vety!
Nočná párty – punkrokový koncert v hlavnom stane plače. Naše pogo dav skôr rozpúšťa ako hecuje. Ideme na hotel.
Nočná párty – DJ Branki nám púšťa stupídne videá na youtube ako napríklad “Regular Ordinary Swedish Meal”, “holý, bosý, …”, “Praha 6 Střešovice” alebo “UFO Porno”.
Sobota (druhý hrací deň)
Počko sa trocha kazí, ale vlastne nefúka. Po Paganelle mením názor na to, čo je silný vietor a keď o týždeň na to na lige niekto hovorí o tom, že fúka, tak sa len usmejem.
Do sobotňajšej hornej skupiny sa nám prenáša zápas proti Soul Gringos a čakajú nás dva ďalšie, prvý proti Bittersweet (pickup z rôznych krajín). Veľa si už z tohto zápasu nepamätáme, len že vyhrávame s dvojbodovým náskokom 10:8. Zápas to však rozhodne nie je ľahký, súper je kvalitný, o čom svedčí aj ich záverečné umiestnenie.. V kruhu sme hádali príchute cukríkov, dali nám veľa citrónových, čo im následne oplácame našou hrou. Z tohto zápasu sa dochovala sa aj pekná fotka Maťa vo výskoku. (Nie, naozaj to nie som ja.)
Nasleduje historický prvý zápas Outsiterz proti tímu z USA, a to Horned Melons. Čolka nás cez FB straší, čo o melónoch píšu na stránkach Paganella, vraj to občas aj vyhrali a tak… Zastrašiť sa však nedáme a veríme si aj na nich. Hrajú však veľmi smart. Riadia sa heslom: “každý zbytočný pohyb na piesku je zbytočný” a nebehajú viac, ako musia. Výsledné skóre 8:14 síce nevyzerá bohvieako, ale v jeden moment zápasu som mal pocit, že musia viac zapnúť, lebo ich začíname dobiehať. Zaujímavá bola aj ich taktika v útoku: zakričali si meno jedného z middlov a ten sa proste musel uvoľniť, pričom ostatní mu nechávali priestor.
Nakoniec nás aj pochvália, že sme boli najlepší tím, s ktorým doteraz na turnaji hrali. Dali nám božské koláčiky z Chicaga (lokálne), astronaut ice cream (sušenú zmrzlinu) pre MVP zápasu – Brankiho. Chutilo to ako hmota so zmrzlinovou príchuťou.
Matematické jadro nášho procesora vypočítalo, že máme teoretickú šancu sa dostať do Golden Pool-u (top 8), závisí to od výsledku Bittersweet vs. Soul Gringos. Škrečok to išiel zistiť. Vracia sa behom a s výkrikom: “Golden Pool!”. Dokonca som niekomu počas rozohratého bodu prebehol cez field, tak som sa tešil. Všetci hneď cheerom oslavujeme túto neuveriteľnú informáciu. Aj keď len o jeden bod skóre, ale sme tam. Čaká nás ešte päť vynikajúcich zápasov a samozrejme kúpanie Mesiho s Luckou.
Tornado Lou – prakticky české mixové repre. Je škaredé júlové počasie, zima jak na Paganelle a ja sa snažím spomenúť aké to bolo s nimi hrať pred troma mesiacmi. Jó vole, behali rýchlo. Na prázdnej ploskačke od nich vidím, že sme prehrali 6:10. Bol to posledný zápas toho dňa, takže sa českí chlapci išli tradične na Čecha okúpať do mora.
Petržlen po celodennej námahe začína kopať v piesku ako pes a pritom aj tak slintá. Svojim správaním zaujme okolostojaceho. Keď víťazoslávne vyťahuje svoje správne vychladené pivo ako zo siedmeho schodíka, tak okolostojaci poznamená: “You must be kidding”. Slová sú zbytočné, otvorí a dopraje si dúšok.
U Donatella preberáme, aké sú perspektívy Špeka s Nutellou. Špek sa už pečie, ale Nutella na to neodpovedá a zostáva v chladničke. To je škoda, lebo Špek je trocha sladký a Nutella je trocha mäso. Dokopy by boli skvelý obed.
MVP vyhral Miško za svoje “spektakulárne catche” (Branki). Boli ako umelecké diela majstra Donatella.
V noci bola nejaká párty, ale na svojich ceduľkách vidíme, že sme svoje vstupy nevyužili.
Nedeľa (tretí hrací deň)
Made in USSR. Predstavte si, že sedíte doma za televízorom. V správach práve dávajú reportáž ako ďalší hurikán zasiahol Bangladéš. Ľudia utekajú do kopcov. Určite by ste si povedali: “Ktorý blázon by v takom počasí hral Ultimate?”. Tak si predstavte, že navyše bola taká zima, že sa naši súperi – Rusi – z nej triasli. Každý náš hod bol kvôli vetru long. Preto si tento zápas pamätáme tak dobre.
Nedokázali sme hodiť disk. Aj preto to dopadlo 13:0. Pamätihodný moment je, keď Branki dával groundcheck a až na tretíkrát Rusi pochopili, že sa majú hýbať až potom, čo sa dotkol zeme. Kolečko veľmi stručné. Slečny išli do stredu a muži ich pred vetrom a zimou chránili. Hry, napriek tomu, že sa neblýskalo, boli prerušené. Ak si chce niekto tento pamätný zápas pozrieť, tak:
A teraz si predstavte, že ste upratovačka. Povysávate, upracete a po dobre odvedenej práci už myslíte na to, ako so svojou kamarátkou pri víne poklebetíte. A zrazu sa objaví celá banda mokrých ľudí, z ktorých sa piesok leje rovnako ako voda sype. Ak je vaša reakcia “mamma mia”, tak uvažujete ako talianska upratovačka.
High Five. Prehrali sme 3:9. Na začiatku zápasu bolo počasie dobré, na koniec sa pokazilo. Každému sa zachcelo piatkového počasia. Po zápasoch nám dali bublifuk pre dievča a čiapku pre chlapca. Suma sumárum: v Golden Poole sme všetko prehrali, čo nás posiela do hier o piate až ôsme miesto.
Semifinále našej štvorice proti Venezuela Mix. Už len fúka. Výhoda morského vetra je, že stále fúka rovnako a dá sa na to zvyknúť. Súperi nám ukázali, že sa to dá. Potom, čo padnú dva body za sebou proti vetru veríme, že sa bod proti vetru dá dať. Ty vole, ale tie body proti vetru! Však to len tak nejako zavesili do vzduchu a chytala to polovica hráčov. Taký útok môže byť premenený v ultimate? Poučenie: deti, ak vonku fúka, treba si ísť von hádzať (alebo písať report).
Večer má byť párty a v kolečku nám pripomenú, že sme nepripravený: “We are looking forward for your costumes”. (Aha, preto sa to volá ZooPaga! 🙂 ).
MVP dnes vyhráva Ajka. Konečne mi neprepadol hlas.
Ajka, Aďa a Anička sa pred párty upravili, aby pripomínali zvieratká.
Tweetom: “Veľké sklamanie. Na #paga párty nezapli discogulu. Hádajte kto bol najdlhšie na #paga párty? ” sa nadobudol dojem, že nešlo o štandardnú párty.
Rozbehla sa až po polnoci. Zaslúžili sa o to finalisti SeXXXpensive a Kaja s Maťou a Kesom.
Pondelok (posledný (štvrtý) hrací deň)
Jet Set o siedme miesto. Keso ich hru myslím vystihol dobre: “You surely had a very good time tonight.”. Pamätný je moment, keď Branki pomáhal vyzliekať nohavice ich handlera. Aha, a ešte najdlhší bod turnaja, asi 14 turnoverov a dva timeouty. Nakoniec sme ho ale nedali. Zápas bol odohraný vo výbornej nálade. Vyhrali sme ho asi 8:4. Siedme miesto na Paganelle. Ešte aj po niekoľkých mesiacoch sa to zdá neuveriteľné. Historický úspech Outsiterz, nadšené fotenie nemá konca kraja.
Mimochodom Jet Set mali zaujímavú hru v kolečku. Do zeme sa vyryla čiara. Dvaja ľudia mali za úlohu položiť pohár čo najďalej od čiary, pričom za čiarou mohli mať len jeden dotykový bod svojimi telami. Najprv urobil Branki pre Aničku most. Potom ho naši súperi presunuli lastovičkou – pričom druhý lastovičku držal za nohy. Nakoniec sa Kesovi s Brankim podarilo rovnakou technikou ich výkon zlepšiť.
Je Veľkonočný pondelok, more je čo by kameňom dohodil a dievčatá práve nedávajú pozor. Chlapci hodia po sebe pohľadmi a rozbehnú sa po nich. Kaja reflexívne vyhľadáva sucho. Ajka sa snaží, ale nakoniec podľahne fyzickej prevahe. Ďalej sa kúpe v mori a v ozrutných vlnách už len dobrovoľne.
Osprchujeme sa, dáme si oblečenie do zimy a ideme pozerať finálové zápasy.
Ako prvé bolo mixové finále. Pred jeho začiatkom sa uzavreli stávky o konečné skóre. Na začiatku každý nadával, lebo Made in USSR zdrvujúco vyhrávalo nad Corocottou. Potom ale Rusom došiel olej a Corocotta začala vyvážať banány. Oba tímy mali svojich Talianov, ktorý boli v prípade callov hovorcami. Corocotta po tom, čo skórovala asi 7 bodov za sebou dorovnala na 11:11, pričom sa hralo do 12. (Môj tip bol 12:11 pre nich a Frenkie len krútil hlavou, že toto néé, toto mi nemôže vyjsť. A ani nevyšlo, hoci stavy boli infarktové, išlo o niekoľko eur.) V rozhodujúcom bode si Corocotta dokonca vynútila útok a bola prakticky na zónovej čiare, ale nevydalo. To je tak, keď sa hrá za Matičku Rus.
Video z celého mixového finále, prípadne len posledné 2 body.
Ženské finále za veľa nestálo.
Open finále sa nieslo vo veľkom štýle. Oba tímy si dali záležať na svojich dresoch. SeXXXpensive vyzerali ako trblietajúci sa olivový olej a Yamaguchi (módna značka od Scandalu) ako z najnovšieho módneho časopisu. Však posúďte sami:
Naozaj dobré ultimate. Behali ako po tráve v kopačkách s nasadením ako o život. Yamaguchi si získalo publikum chytľavým cheerom: “When I cheer I cheer Yamaguchi!”.
Keso na večernú oslavu nášho úspechu kúpil talianske vína a ďalšie občerstvenie. Spomínali sme,
rozoberali highlighty turnaja ako Škrečkov a Brankiho callahany, Miškove spektakulárne catche, Ajkine početné MVP, Kaju na párty, zápas s Made in USSR, hlúpe videá alebo divné talianske pivá s plastovými pohármi, ktoré sme dostali ako darčeky.
Vrátnik nám naznačil, že by sme mali vypadnúť. Niektorí išli spať hneď. Ostatní youtube párty u Brankiho. Potom sa v nás prebudil sedliacky rozum. Doprdele, sme pri mori na najlepších plážach Talianska a my, Slováci, sedíme na posteli a pozeráme ako dzecko cmúľa prst inému dieťaťu alebo najlepšieho tanečníka. Tak sme sa zobrali a išli na pláž s poslednými vínami. Počasie tak akurát.
Tento príbeh je fikciou a podobnosť so skutočnosťou je čisto náhodná. Jedného bezoblačného večera s mesiacom v splne sa vydali Borovica, Hrozno, Rozštek, Paštrnák a Brambor na prechádzku po pláži.
Našli si domček, v ktorom sa rozhodlo Hrozno a Brambor občerstviť z čutory, ktorú zo sebou niesli. Rozšteku sa nepáčilo umiestnenie domčeka a preto poprosil Borovicu a Brambor aby ho preniesli bližšie k pláži. Paštrnák na nich dával pozor, aby si neublížili.
Keď si tu Hrozno uvedomilo, že ešte nebolo sa kúpať. Brambor mu to vyhováral. Ale Hrozno sa nedalo odbyť a išlo sa kúpať. Medzitým ostatní oslavujú skvelé siedme miesto.
Na konci pláže svietil veľký maják, ktorý navyše hral hudbu. Našich hrdinov to priťahovalo ako osy med. Išli k nemu, bežali, ale on sa nepribližoval ako koniec dúhy. Časopriestorovým skokom sa im to ale podarilo. Tancujú a majú sa dobre. Cestou späť si, aby ich neprekvapili medvede, spievajú ľudové piesne.
Utorok
Cesta naspäť bol dlhá, väčšina z nás dospávala posledný večer.
Ďakujeme Lucke, že zostala triezva a bola ochotná odšoférovať Brankiho auto späť. My ostatní sme spali, obdivovali krajinu a čudovali sa talianskemu štýlu šoférovania. Vyzerá to tak, že predbiehať sa smie iba v najpravejšom pruhu, ktorý je navyše vždy voľný.
V Kesovom aute počúvame neštandardnú hudbu, ktorú sme dostali ako darček od Melónov. Miestami sa to ani nedá nazvať hudba. Vyberáme, čo pustíme ostatným na parkovisku počas pauzy, aby sme vyzerali čo najviac cool. Okrem toho rozoberáme rôzne komplikované témy, napríklad vzťahy. Naozaj by nebol ten Špek s Nutellou dobrý obed?
Kvôli citlivým témam nebudeme zverejňovať čo sa dialo v aute Mesiho.
Povedali po turnaji
Mesi: Asi najlepší turnaj na akom som kedy bol. Keď Branki hovoril, že aspoň raz v živote to treba zažiť, tak som si to tak neuvedomil, ale je to presne tak. Tá atmosféra, nekonečné pláže, party, taliansky temperament, rozmary počasia, výborné zápasy. Proste ako dovolenka s ultimate.
Keso: Fantastický turnaj, veľmi príjemne strávená Veľká Noc. Veľmi si vážim, ako sme dokázali spolu odohrať zápasy, ako sme sa dokázali spolu tešiť a trošku aj smútiť. Určite po xEUCF jeden z mojich najsilnejších ultimate zážitkov.
Anička: Sme čarovní. Kto je tu šéf? Na to jen tak nezapomenu 🙂 Děkuju všem za hru 🙂
Petržlen: Často sa ma pýtajú, či to stálo za tie peniaze. To neviem. Viem ale, že je to jeden z najintenzívnejších kolektívnych zážitkov môjho života. Po poslednom zápase som nechcel robiť nič iné, ako hrať ďalšie zápasy na tej pláži každý boží deň (a vyhrabávať si pivá 🙂 a chodiť k Donatellovi). Určite lepšie ako ktorákoľvek dovolenka pri mori.
Škrečok: To fakt sa niekto dočítal sem? Milujem Paganello! A chcem tam ísť aj budúci rok…
Napísali: Petržlen a Škrečok.
10 Responses to “Spomíname na: Paganello 2012”
Pripajam vyroky, ktore som postrehla pocas, po turnaji ja.
Škrečok: Čolka, musíš začať ukecávať ľudí, aby išli aj na budúci rok a už aj vy dve s Beatkou.
na margo toho…
Čolka: Tak čo Ani, čo Paganelo s Outsitermi budúci rok?
Anička: Keď ma budete chcieť, tak určite.
Ajka: Treba si založiť pokladničku, kde si budeme šporiť na rok na ďalšie Paganelo
Branki: Vidíš Čoli, ako sa ti žije s pocitom, že už nie si pre tím potrebná, že dokáže vyhrávať aj bez teba? Beatka to isté.
By colka on Jul 16, 2012
“Ženské finále za veľa nestálo.” – nahodou ja som sa celkom dost bavil, len by som to nenazval “zenske” ale taky “hard” mix 😉
btw: super report
By marcel on Jul 16, 2012
Kľudne zverejnite témy z môjho auta, máte na to exkluzívne právo 🙂
Innsiderská tímová horizontálna pracovníčka je taká afektovaná blondínka, ktorá ich často sprevádza, hoci očividne niekedy nehrá a tak je zjavne jej úlohou rozdávať v tíme radosť 😀
Hoci som mal chuť Petrža poriadne vyzauškovať, že ten report tvorí už mesiace, musím vás oboch teraz pochváliť. Vtipné, milé, výstižné.
Proste mega mrte šluky brutal skvelý turnaj a ak viacerí kladiete xEUCF ešte vyššie, tak si idem pohľadať nejaký múr, kde by som si otrieskal hlavu, že som tam nebol… 😉
By Mesi on Jul 16, 2012
Taktiez vas oboch chvalim. 😉
Rad by som aj videl na videu nejake tie svoje “spektakulárne catche” alebo aspon tie rozhovory co s nami robil Branki pocas finale. 😛 Takze Branki by mohol konecne zverejnit vsetok videomaterial. 😛
Tiez ma mrzi, ze som nebol na xEUCF, ale toto bol pre mna rozhodne zatial najsilnejsi, uzasny, neopakovatelny, proste MEGA zazitok spojeny s frisbee (a to ratam aj disc golf! 😀 ).
Sam sa stracam v tom Petrzovom “fiktivnom pribehu”, ale odhalujem svoju identitu – Hrozno. 😀
…to kupanie vyzeralo asi tak, ze som pripity vbehol do vody, spravil dve tempa, prisla mala vlna pri ktorej som si logol slanej vody a bezal som sa naspat prezliect. (cele to trvalo asi 30 s, tak neviem co mohli ostatni zatial stihnut naoslavovat :P)
Este raz: najsamlepsi turnaj s uzasnou, neopakovatelnou atmosferou! Na buduci rok idem aj keby som mal predat vsetko okrem svojho dresu!
By misko on Jul 16, 2012
Čakal by som najemno nakrájané prosciutto a toto je skôr nahrubo narezaná šunková saláma.
Zjesť som zjedol, len som si chcel viac pochutnať 🙂
By Keso on Jul 17, 2012
Tak aspoň nejak rozveď, čo si očakával 🙂
By Mesi on Jul 19, 2012
Paraaadny report! 🙂
By kjara on Jan 22, 2015