Outsiterz

WinterCEL 2012

Sziasztok barátok!

Ebben az évben is a mi klubunk ellátogatott e kedves magyar földbe, Györ városába. “Prásk!” … Sorry Škrečok, myslel som si, že report má byť v reči hosťujúceho klubu. Ok, rozumiem. Áno, aj tento rok náš klub zavítal do krajiny našich južných susedov si zahrať frisbee v zimnom počasí. K návšteve sa pridal aj sibírsky vzduch, ktorý nás hneď z rána prebral (bolo asi -7 stupňov). Naťastie mali domáci varnú kanvicu, teplé šatne a meleg vodu v sprchu. “V sprchu?! Ta čo si maďar?”

Turnaja sme sa zúčastnili deviati šráci: Škrečok, Keso, Petržlen, Marcel, Marek, Mesi, Mickey, Virgo, Rišo. K tomu szépleányka Ajka. WinterCEL v Györi je jednodňový turnaj 5v5 na umelej tráve a v Open hralo 9 tímov. Tri skupiny po három, potom sa urobilo poradie a pavúk. Pre turnaj bol charakteristický bočný vietor, ktorí nám často kazil swingovú hru, na ktorú sme tak zvyknutí.

Prvý zápas sme hrali proti obhajcom titulu FreeBees, ktorý prišli v elitnej zostave piatich hráčov. Zo začiatku robili viac chýb ako my a táto skutočnosť nám pomohla premostiť našu horšiu strednú hru. Možno aj kvôli počtu hráčov sa nám nakoniec podarilo vyhrať 8:6. Sme radi 🙂

Hráme hneď ďalší zápas so Styrian High Five. Sme radi :), lebo sa nemusíme rozcvičovať a teda v globále strávime vonku menej času. Chlad nás síce prebral fyzicky, ale tento zápas nás prebral aj po psychickej stránke. Mladí šráci s koučom nás začali rozbíjať ako ruské ľadoborce africký ľad. Morálka upadala, individuálne chyby sa množili (ja sám som mal 5 dropov), kričali sme po sebe a nevedeli sme nájsť dobrý recept na ich zónu. Prehrali sme 2:11.

Tak vzniklo kolečko, v ktorom sme boli posledný, keďže FreeBees porazilo Styrian. Skončili sme predbežne siedmi a o dve hodiny hráme s DiscoBoys, ktorí skončili druhí.

V šatni preberáme zápasy. Veľa individuálnych chýb, málo chceme, útok sa nám nedarí, skrehnuté prsty, osobka nefunguje. Novším Keso s Rišom vysvetľuje zónu a ako by sme ju chceli hrať. Už je tradíciou, že fľaše sú útok a kopačky obrancovia.

Keso pred turnajom zo srandy povedal, že nám to sem ide kaziť. Teraz sa pýta sám seba prečo je to tak sakra. Aj ostatní sme si vstúpili do svedomia a očakávame ďalší zápas 🙂

S Discoboys to bol rozhodne najlepší zápas. Čistá a dynamická hra, ktorá mala až do konca prakticky vyrovnané skóre. Fakt sme sa bavili 🙂 Až na tie momenty keď ich kapitán, ktorý sa niečo v amerike naučil, začal často callovať na Škrečka. V jednom bode snáď trikrát. Potom ho to ale prešlo a všetko sa vysvetlilo. Bohužiaľ sme prehrali posledný bod a zápas skončil 9:10.

Odveta proti Styrianu. Zranil sa ich kouč a teda hrali piati. Okrem toho mali aj zraneného hráča na ihrisku. Napriek tomu hrali veľmi dobre a trocha nás potrápili. Oni už na konci proste nevládali a zápas sa nám podarilo vyhrať.

Zápas o piate miesto a odveta FreeBees. Mňa prestala poslúchať pravá noha, tak som radšej po odporúčaniach ako napr. “*** na to”, nehral. Viacerí začali pociťovať isté problémy, ale k vážnejšiemu zraneniu našťastie neprišlo.Prekvapilo nás ale, s akým zápalom hrajú hráči FreeBees. Napriek tomu, že boli piati tak behali viac ako my, išli do diskov viac ako my a dokonca sa layoutovali. Hrali sme vyrovnaný zápas do stavu 5:4 pre nás, ale potom nám dali 5 bodov za sebou. Postupne sa nám ich darilo doťahovať, ale napriek tomu nám ušli na 10:14 a bol hardcap 15. Do konca času sa nám podarilo stiahnúť na 12:14, čo znamené, že skóre s FreeBees na tomto turnaji je 20:20 a musíme rozhodnúť na budúce, ktorý z nás je lepší.

Záverom by som napísal, že to bol rozhodne najchladnejší turnaj na akom som hral – na konci posledného zápasu sme mali namrznuté prsty na nohách. Nehrali sme dobre, ale aspoň vieme, že musíme popracovať. Hlavne čo sa týka handlingu a držania disku. Konečné šieste miesto je dôvod na zamyslenie, keďže minulý rok sme skončili 3. (motivujúci gastráč) a pred dvoma rokmi dokonca 1. . Možno to bolo len tou zimou, lebo sme dokázali hrať vyrovnaný zápas na obed s Discoboys. A možno nám len zima pripomína, že by sme mali ísť dnu a nie radšej hrať von taký zábavný šport ako ultimate s takými skvelými ľuďmi 🙂 (Však ešte vnúčatám budeme hovoriť aký bol zápas s rusmi na Paganelle.)

Moje malé zamyslenie. Tento rok som odohral 18 turnajov. Tento bol jediný jednodňový (ak ma pamäť neklame) a teda nebola párty. “Turnajová nálada” – nastavenie, že idem hrať a nič iné ma netrápi, chcem si dobre zahrať a vyhrať – je dôležitým aspektom každého turnaja. Mám taký pocit, že každému chvíľu trvá, kým sa do takejto nálady dostane. Mňa osobne taká párty nakopne – zabavím sa so spoluhráčmi aj s ostatnými hráčmi, zresetujem hlavu a sústredím sa už len na zápasy ktoré ma potom ďalej bavia. V prípade jednodňového turnaja ako WinterCEL, sa mi ale takúto náladu nepodarilo vytvoriť a ostatní sa tiež tak netvárili. Neviem, nakoľko je to dôležité, ale na tomto turnaji som sa proste nebavil. Jedinou výnimkou bol zápas s Discoboys. Prečo?, zostáva pre mňa otvorenou otázkou.

V každom prípade ďakujem spoluhráčom, ktorí prišli a umožnili nám všetkým si precvičiť ultimate. Ostatním spoluhráčom skoré vyzdravenie. A ostatným čítajúcim Boldog és kellemes Karácsonyi unnepeket 🙂

Petržlen.