Outsiterz

Bibione 2013

Deň  0

Išli sme v 5 autách, Keso si chcel užiť, tak šiel uz ráno, ostatní poobede. Jedno auto (Mesito, Michelangelo, Susanna, Ajketta, Marcello) si užilo veľa zábavy. Vo Viedni pri vyzdvihovaní Marcella sa ukázalo, že Mesitova gps ma uz najlepšie roky za sebou, vymýšľalo si kruháče aj tam, kde neboli. Pred Grazom sa predbehujeme s týpkom, ktorý v istom momente, kým Marcello hovorí zážitky z chaty si myslel, že Susannin smiech smeroval naňho. Potom nás viackrát s úsmevom “Ciao Bella!” predbehol a ostriekal ostrekovačom. V Bibione sa bez mapy a uprostred noci hľadá kemp dosť ťažko. Niekedy treba íst temným hvozdom, alebo po cyklistickom chodniku, alebo sa pýtať talianov – “gou tu trafik lajto, den rajto”. V iných autách bolo niekedy tiež veselo, hlavne keď na Pietra sadol sršeň, zrovna keď si vyberal šušeň. Alebo keď pumpár pochválil Eduardovi mačku, keď ju na pumpe vytiahol zo sáčku. Ubytovali sme sa v **** kempe Villagio Internationale Turistico. Chatky boli vybavene posteľami, záchodami a medzichatkovými telefónmi. Dokonca aj sušiakmi na prádlo. Po dlhej ceste to veru dobre padlo. Predpoveď počasia od našej dvornej rosničky Michalangela nebola veľmi optimistická a vraj na nás čakali 4 dni zamračenej oblohy, dažďa a jednej búrky. Bibione nás privítalo spustením dažďa pri vystupovaní s áut. Team meeting, vymyslanie cheeru a hry

“oba tými musia čo najrýchlejšie zakopať svojho hráča do piesku, aby mu trčala len hlava”

“no ale to sa nezapoja všetci”

“tak každý bude zakopávať svojho suseda po pravici”

No nakoniec vyhral Messiho návrh – spájanie častí tiel. Vytvoria sa 4 až 6 členné skupinky a zaradom sa hovoria dvojice častí tiel, napríklad ucho na brucho, alebo cheek to cheek. Potom treba, aby dvaja ľudia mali až do konca hry tie časti spojené. Ak sa rozpoja, vypadávajú. Budú z toho skvelé fotky. Výherná skupinka (lepšie povedané, všetci) získali traditional slovak cheese “corbachick”.

V noci keď som zaspával ma kopla múza a vymyslel som nasledovný cheer: “Mladí dravci! Starí capi! Krásne ženy! Silní chlapi! Vyhráme to, tomu ver, kričí každý Outsiter!” Napriek jeho zložitosti sa ho väčšina tímu naučila už pred prvým zápasom, výnimkou bol Kesegio, ktorého vrcholným úspechom bolo, keď ho v jednom zápase niekto začul zamrmlať si popod nos “Tomu ver… Outsiter…”

Deň 1

Prvý zápas sme hrali 11.30 a preto sme z kempu vyrazili o 9-tej. Vonku celkom zamračené a nie moc teplo, ale zatiaľ bez dažďa. Prechádzali sme cez Bibione, zaujala nás napríklad výstava živých plazov, bohužiaľ ešte vo fáze príprav. Naše dievčatá zase hľadali záchytné body, aby sa nestratili(pri škaredých šatách treba zabočiť). Fieldy boli asi 20 minút peši od chatiek. Prichádzame asi hodinu pred prvým zápasom. Criceto ide na Captains meeting a mi zatiaľ zisťujeme, ako sa (ne)dá behať po piesku. Každý zápas niekoľko hráčov a hráčiek restuje, lebo je nás jak hadov. Aspoň skúšame Michalangelovu aplikáciu na skórovanie. Zápasy trvali 30 minút, ak po poslednom bode bol rozdiel 1 alebo 0, hral sa Cap 1.

Našim prvým súperom boli Slovinský Frizmi. Začali sme perfektne – 2:0, ale potom začíname robiť blbosti a prehrávame 5:8. Proti Cheek-2-Cheek, našim kamarátom z Viedne to bolo presne naopak. Úplne zaspatý úvod a prehrávame 3:5. Kebyže dostaneme bod, je koniec zápasu. Po drsnej obrane ale vyrovnávame na 5:5, ale po nervóznom bode s asi 3mi turnovermi nakoniec prehrávame 5:6. Takže najľahších súperov máme za nami a čakajú nás už iba ťažší. Poľský Spirit on Lemon na zápas meškal a zrejme sa aj rozcvičiť zabudli, lebo v podstate vo všetkom sme ich dávali a pohodlne sme vyhrali 7:4. Posledný zápas boli takí postarší Nemci Disc-o-Fever, 3. nasadení v našej skupine. Ale nezľakli sme sa ich a vyprášili sme ich 8:3. Konečne sme ale aj my dostali nejaký darček, konkrétne fľašu vínka. Asi už boli v poslednom zápase dňa viac unavení ako my. Užívame si piesok a dokonca aj Marcello dal nejaký ten layout.

Kesegio celý deň chodí dookola s mobilom a nadáva, že tu nie je poriadna sieť, aby mohol tweetovať. Po poslednom zápase sme sa mohli konečne poriadnejšie najesť a tak som vytiahol skvelé toasty z domu. Prilákalo to viacero záujemcov, ako napríklad Matita a miestneho psa, ktorého sme neskôr nazvali familiárne Eugen(aj keď nemala pipíka). O orechovník od Eduarda záujem nemala, ale pre istotu si ho zakopala na horšie časy. Celkom zima bolo, ale 3ja odvážlivci (Berenito, Marcello a Mesito) sme sa predsa len vybrali vyskúšať more. Bolo velice osviežujúce. Večera bola individuálna, my sme mali endless šošovice a špagiet. Potom sme pomocou medzichatkových telefónov zvolali stretnutie a nasledovalo hlasovanie o MVP, trojeurový voucher na zmrzlinu z Katkiných daní vyhral Mesito.

Deň 2

Ranný zápas 9:30, vyrážame pekelne skoro o 8. Počasie sa lepší, celý deň polooblačno, niektorí sa dokonca spálili. Začíname s nemeckou reprezentáciou – Sandsturm. Nedajú nám dýchať, sú lepší v obrane, aj útoky majú bezchybné. Boticella dala jediný bod, takže 1:11 je stále lepšie ako kontumácia. Vyhliadky sú trochu zúfale. Na postup do golden poolu potrebujeme vyhrať obidva ďalšie zápasy a navyše výsledky iných tímov, čo už nebolo v naších rukách. Strandgut Masters sú síce skúsení a prehrávali sme 4:6, no my sme boli dravejší a otočili sme na 8:6. Ďalší ťažký zápas je po obede s holandskou reprezentáciou.

Objednávame si pizzu (dostali sme také kupóny, no nakoniec platíme ešte za prestieranie a časť pizze) a čakáme a čakáme viac ako hodinu, no až keď pošleme taliansky hovoriaceho kamaráta od Škorpíkov sa spýtať čašníka, kedy už budú, hneď povedal, že “Prego! Prego! Due minutti”. Slnko pripeká, žalúdky sú plné, zápas sa blíži. Kuriózna situácia nastala, keď Kesegio hádže longissimo na Michelangela, obranca layoutom nedočiahne a je z toho taký zmätený, že zabudne počítať. Ľahký bod na 5:3 skórujeme pri stallcounte  “3”, aj keď reálne by to bolo asi “18”. Ďalšia kuriózna situácia nastala, že odzneli dva jingle, správny bol ten prvý (to by bol už koniec), no my sme hrali podľa druhého (čo nás mohlo stáť postup), no našťastie sa hralo bez turnoverov a vyhrávame 6:4. Holanďan keď sa dozvedel o naších prehrách s Frizmi a Cheek2cheek, reaguje “How did you beat us?!” Sme hore! Víťazstvo na obzore! No trochu nás schladil ďalší zápas hornej skupiny. Mal to byť najnádejnejší zápas na našu výhru, ale nakoniec to bol dosť zlý výkon (Niekto by to mohol nazvať Red-Bull syndróm). Outernational v brazílskych farbách sú perfektní, hlavne čo sa spiritu týka. Nakoniec ho aj vyhrajú. Annabella získava titul “The most kinky player” (podľa google translate je to “excentrický”). V hornej skupine už zápasy trvali 45 minút.

Nasleduje spoločný strečing, kúpanie, zmrzlina od českej zmrzlinárky. Večer vyrážame do mesta na pizzu. Máme požiadavku, že keď nás je veľa, nechceme platiť za obsluhu. Ochotnú obsluhu nachádzame na druhý pokus v pizzerke s ružovými sedačkami, kde nám dávajú ešte zľavu navyše a taktiež vybavujú zľavu na zmrzlinu. A aj pizza bola fajná. MVP vyhráva zaslúžene Botticella, dneska proste boli baby lepšie.

Deň 3

Ranný zápas s Quatro Stazioni bol o dosť ťažší ako večerný v pizzerke. Celkom slušne pršalo, našťastie iba chvíľu. Hrali sme dosť dobre, ale pár chybičiek sme predsa len spravili a keďže oni boli skúsenejší a nekazili, tak sme prehrali 8:13. Celkom nás prekvapilo, že to boli minuloroční (a aj tohtoroční) finalisti. Potom nás v odvete vyprášili aj Holandskí nationalisti 4:13. Čaká nás súper, ktorého by sme mohli poraziť. Zamperl pred našim zápasom ešte hrá s Mentalom, tak sledujeme a chystáme taktiku. Majú aj slabších hráčov, tých dávajú do prvého capu a tí v zadu dávajú potom layout obrany. Mohla by na nich platiť trpezlivá handlerská hra. Mental veľmi trpezlivý nebol, preto prehral 7:10. Hrali proti nám velice efektívne, mali jedného dobrého receivera, ktorého sme ťažko pokrývali a naopak my sme v útoku boli netrpezlivý a zbytočne kazili, čím sme sa zbytočne unavovali. Celý zápas sme tesne prehrávali, na konci doťahujeme, ale naivná nahrávka za stavu 8:10 nás pripravila o možnosť zdramatizovať zápas a prehrávame 8:11. Tradične nasledoval strečing a kúpanie. Večer sme si bryndzové halušky robili, však sme pri mori, tak prečo nie? Druhá chatka robila rizoto a trvalo im to nekonečne dlho, museli sme teammeeting asi o hodinu posunúť. MVP vyhráva Anabella.

Deň 4

Naozaj musíme cestovať cez pol Európy, aby sme si zahrali s Mentalom. Áno. A ešte k tomu neskutočne skoro ráno, o 8.30. Začali sme super a vedieme 3:1. Ajka hádže Matitovi ako psovi. Ten dáva fajný layout greatest, ale Čollina ho tesne v layoute míňa. Potom už len klasický zápas s Mentalom. Bojíme sa nabiehať poriadne, šak nás bráni Chorché, nenahrávame na prvý voľný nábeh a hádžeme hlúposti. Prehrávame 7:10. Ale už naozaj posledný krát. Sme poslední v skupine, ale stále lepšie byť poslední medzi najlepšími ako prví medzi najhoršími. Takže nás čakajú posledné 2 zápasy o 9.-12. miesto.

Semifinále hráme s 5. tímom v druhej skupine, ale je to jedno, lebo tam to bolo dosť zamotané a viacerí mali po dve výhry. Je to Francúzska reprezentácia, pre ktorú je to dosť veľké sklamanie. A sklamali sme ich ešte viac, lebo sme odohrali asi náš najlepší zápas na turnaji. Dokopy sme mali možno 4 turnovery, ale aj tak to bolo dosť vyrovnané, doťahovali sme sa o každý bod, ale vydreli sme si víťazstvo 10:8. Zo zaujímavých momentov vyberám Kesegiov overhead na Criceta po asi 3 minútovom swingovaní, či Berenitov scoober na Botticellu pri stallcounte 9 a trištvrte.  Zaujímavé bolo, že ich kapitán v kolečku hovoril po francúzsky a niekto to prekladal do angličtiny.

Na posledný zápas dostávame ďalšiu reprezentáciu, tentoraz taliansku. Na svoj výkon z predchádzajúceho zápasu sme nenadviazali, ostalo nám síl len na 5 bodov, preto sme podľahli 5:11. 10. miesto je celkom fajn, určite nad očakávania mnohých. Vyhrávame dve fľaše šampusu (to inak získal každý tím). Zaujímave je, že sme porazili holanďanov, ktorí skončili štvrtí, ale prehrali sme s tímami, ktoré skončili na 19. a 25. mieste. Niektorí rushujú domov, ostatní vyhrabávajú Zakopane piwá, sledujú napívané finále (áno vyhrali tí, čo nás dali 11:1 – Sandsturm vyhráva nad Quatro Stazione 13:9), kúpu sa, idú do Benátok, či len tak chlascú na chate (šampusy, tradičné talianske limoncello, spirit zo Zsambeku), ešte som započul, že Keso chcel jednu slávnostnú raňajku.

Výlet do Benátok

Bola by škoda byť 100 km od Benátok a nepozrieť sa tam, preto sa výprava Collina, Eduardo, Anabella, Lucitta a kormidelník Berenito na Cricetovom korábe vydáva na cestu. Nemáme žiadnu navigáciu, ale to nám nevadí. Ideme po starej ceste a prekvapuje nás, keď na dvoch tabuliach asi 3 km od seba bolo, že Venezia 13 km. S prichádzajúcim súmrakom prechádzame po moste a vítajú nás ohromné parkoviská. Prvé stojí 27 eury, druhé našťastie ‘iba’ 15 eury a tak zaparkujeme na 8-om podlaží úplne hore a kocháme sa super výhľadom. Kupujeme si lístok na MHD-loďku a po asi 40 minútovej plavbe vystupujeme pri námestí San Marco. Z okolitých reštaurácii hrá super hudba, ale káva za 9 eury nás v okamihu odstraší. Edo sa rozhodol, že keď bude prachatý, tak sa sem znova vráti. Potom prechádzka cez kanále a mosty, nevesta s modrými topánkami, hľadanie WCka, zmrzlina, kebab do ruky, zopár pekných kostolov, park a už sme naspäť pri aute. Pokračujeme zápchou na diaľnici, pri mýtnej bráne mi teta asi 10-krát zopakovala, že máme zaplatiť, lebo sme nevedeli nájsť peniaze. V Porteguarde prechádzame asi cez 15 kruháčov, cez niektoré nie raz (ani 2 razy) a po 10 minútach konečne nachádzame správny smer. A o jednej sme naspäť v kempe.

Deň 5

Cesta domov, 43 tunelov.

Zostava:

Silní chlapi (12): Criceto, Mesito, Michello, Matito, Pietro, Michelangelo, Berenito, Jose, Eduardo, Marcello, Ricardo, Kesegio

Krásne ženy (8): Susanna, Collina, Ajketta, Adelaide, Caterina, Barbaretta, Annabella, Botticella

Vytvorili: Berenito, Michalangelo