Outsiterz

Report z ligy v Prievidzi

Dobrý deň, moje meno je Miroslav Liščinský, ale veľa ľudí ma pozná pod oslovením Combo. Mám 21 rokov aj nejaké drobné a medzi veci, bez ktorých si momentálne neviem predstaviť môj život patrí pivo, posteľ, priatelia a po tomto víkende aj plast, resp. kus plastu (nie senický frisbee team), čiže disk alebo frisbee, teda také lietajúce čudo, ktoré som naháňal posledné 2 dni na 2. ligovom kole Ultimate v Prievidzi. Keďže sa jedná o môj prvý životný turnaj vo frisbee (škoda, že som niečo také neokúsil už skôr:(, dostal som za úlohu napísať pár riadkov o tom, ako obstál náš team Outsiterov na tomto úžasnom športovom podujatí. Som síce prázdny energie, ale plný emócií , preto som sa do toho pustil hneď po príchode do Bratislavy. Prajem Ti teda, kamarát môj, príjemný čitateľský zážitok!

Zobudil som sa skoro ráno v sobotu, aby som sa stretol s mojimi spoluhráčmi a spolu sme odcestovali do Prievidze. Tam na nás už čakal futbalový štadión zaplnený diskuchtivými chlapcami, dievčatami, ale aj staršími hráčmi a hráčkami z celého Slovenska, príjemné raňajky, kofolka len o 10 centov drahšia ako istý americký rapper tmavej pleti a hlavne príjemné slniečko (v skutočnosti to bola skôr hnusná horúčava). Po tom ako sme si našli šatňu (alebo skôr kumbálik) a prezliekli sa, pobrali sme sa pripraviť sa na náš prvý zápas proti senickému Kusu plastu. Dali sme si rozcvičku, rozhádzanie, skúsení spoluhráči nám povedali zopár dôležitých slov a vybehli sme na field. V tom momente nás bolo 13 outsiterov, menovite Škrečok, Marcel, Ajka, Zuzka, Virgo, Timo, Maják, Miki, Kuzmo, Emil, ja (Combo) a Rišo s Katkou (ktorí nakoniec našťastie nehrali za Trnavu, ako pôvodne zvažovali, ale za náš tím). Napriek tomu, že sme hrali v čiernych dresoch (a absorbovali viac slnečnej energie ako súper) a papierové prognózy nás v zápase favorizovali, úvod nám nevyšiel a prehrávali sme 0:2. Potom sme sa našťastie vzchopili, dali zopár bodíkov, nasadili zóničku v obrane a už to bolo s nami lepšie. Bolo to však vyrovnané a vyčerpávajúce stretnutie a rozdiel v skóre nebol nikdy väčší ako 2. Dospeli sme až k stavu 9:7 pre nás (aj vďaka môjmu bodíku po Virgovej exkluzívnej dlhej prihrávke; Thanks man, I will never forget that;), čo bolo veľmi dôležité, keďže v tom momente ohlásili miestni komentátori nejakou podivnou znelkou posledný bod zápasu (čo sme sa dozvedeli v podstate až po ňom). Podarilo sa ho síce dať Seničanom, avšak z celkového víťazstva 9:8 sme sa tešili my, jupiii prvá výhra:))) Potom nám prišli posily Beren a Baša, takže sme sa pred zápasom s UFO Špačince cítili celkom v pohode. Bolo to cítiť aj na ihrisku, s našim útokom sme väčšinou nemali problém skórovať a ich mladý tím sa proti našej zónovej obrane trápil, takže sme dosiahli pohodlné víťazstvo 11:1. Tým pádom sme vyhrali základnú skupinu a postúpili do najlepšej skupiny, kde sa stretli víťazi základných skupín. Tam na nás čakali húževnatí Morthens Trnava a skúsení Mental Discorders. Mali sme chvíľku čas na oddych, v ktorom sme si rozobrali uplynulé a nastávajúce stretnutia a náladu tímu sa podarilo vylepšiť Timovými tímovými 16 nanukmi (našťastie nás bolo len 15, takže sa mu ušli až 2). Čas oddychu uplynul a postavili sme sa na ihrisko proti Mentalom. Všetci z nás boli veľmi motivovaní, snažili sme sa súperovi nedarovať ani centimetrík ihriska a stretnutie bolo poriadne vyrovnané. Pre mňa osobne bolo momentom zápasu, keď flexibilný Kuzmo chytil moju dosť podivnú prihrávku (hádzanú vo chvíli, keď mi už bolo narátané 8 ) a následne bol prihrávaný do zóny zďaleka nie najlepší disk na Emila, ktorý sa hodil na trávu ako pán a zázračne chytil disk, za čo mu do jeho životnej YOLO tabuľky (YOur LayOuts) pribudol prvý bod. Aj vďaka tomu sme neustále držali krok s Mentalmi, na konci zápasu však preukázali viac skúseností a chladnejšiu hlavu (alebo mali jednoducho šťastie) a vybojovali skalp Outsiterov po výsledku 7:5. Nevešali sme však hlavy, keďže nás v daný deň čakal ešte 1 zápas, ktorý sme samozrejme chceli vyhrať. Úvod do zápasu nám vyšiel ukážkovo, ujali sme sa vedenia 4:1, avšak potom sa zrejme udiala nejaká zmena v taktike Trnavčanov alebo v našich hlavách, mali sme problém skórovať, oni nie a aj napriek nášmu timeoutu v jednom z kľúčových okamihov zápasu dokázali naši protivníci dať dôležitý bod a do polčasovej pauzy sa šlo za stavu 4:4. Druhá polovica hry bola veľmi vyrovnaná, v niektorých momentoch to vyzeralo, že Morthens je na tom o trošku lepšie, keďže sme začínali mať plné zuby ich aktívnej zónovej obrany. Bojovali sme však ako levy a aj vďaka tomu sa nám podarilo dotiahnuť hru do Universe pointu, aj keď sme na konci zápasu o bod prehrávali 6:7. V ňom siahol každý hráč na absolútne dno svojich síl (vyšší tep som už dávno nemal) a po asi 176 turnoveroch Škrečok ako správny kapitán konečne skóroval a boli sme z toho všetci nesmierne šťastní. Chalanom z Trnavy sme srdečne poďakovali za super zápas, v ktorom sme mali na konci to povestné športové šťastíčko, dali sme si vytúženú sprchu a presunuli sa do telocvične zložiť veci. Nasledovala večera, na ktorú tí menej šťastní z nás čakali o dosť viac ako by sa im páčilo, dobrý rezeň však nemôže byť zlý a keď sa k tomu pridalo neskôr pivečko, radler alebo radler špeciál (special thanks to Marcel), spokojný musel byť každý. A potom to prišlo…dlho očakávaná udalosť…udalosť, ktorá odlíši chlapov od chlapcov…Beer Race! Pravidlá zneli celkom funky a manažér Outsiterz Beer Race teamu Marcel vybral týchto 3 odvážlivcov do súťaže: Virga, Ajku a moju maličkosť. Začali sme výborne, Virgo vypil cez slamku pollitrové pivo preliate z pohára do disku najrýchlejšie spomedzi 3 tímov súťažiacich v danom kole, následne sme posadili Ajku na pánsku stolicu (tvorenú Virgovými  a mojimi rukami), preniesli pár metrov, aby potom vyexovala pivo za čo najkratší čas. Počínala si na dámu veľmi dobre, avšak chalani z iných tímov ju tesne predbehli a mne sa pri pití piva cez slamku z fúrika (nohy mi držal Virgo za masívneho Ajkinho povzbudzovania) nepodarilo dobehnúť stratu, keďže sa mi v jednom momente pivo dostalo do nosa a trocha ma to vyviedlo z miery. Neskončili sme nijak slávne, ale aspoň sme sa zabavili, víťaz bol nakoniec tím poskladaný z Trnavčanov a jedného ďalšieho frisbeestu, avšak nespomínam si odkiaľ bol. Hudba bola príjemná, klub bol vcelku pekný, avšak čakal som, že párty bude mať väčšie grády, takže sme nešli spať až tak neskoro (odhad kedy to však naozaj bolo nechám na čitateľov úsudok:P)

Väčšina z nás sa zobudila po (ne)výdatnom spánku v telocvični, niektorí vonku (vnútri im bolo teplo) a Beren plačkal a bol spať doma v neďalekom Partizánskom (vraj dospával sústredenie, to sú ale výhovorky). Došli sme na náš obľúbený futbalový štadión, spapali raňajky a šli sa zobu…ehm…rozhádzať. Prvý zápas sme mali našťastie proti UFO, ale vedeli sme, že ich nesmieme podceniť, lebo to sa nikdy nevypláca. Možno nám chýbal Timo (ktorý musel odísť po sobotných zápasoch), možno boli mladíci a mladé slečny zo Špačiniec dobre nabudení a spôsobovali nám väčšie problémy, ako v sobotnom zápase, hlavne v druhom polčase hrali miestami takmer vyrovnanú partiu. Konečné skóre bolo nakoniec 13:7, postúpili sme medzi najlepšie 4 tímy a tešili sa na semifinálový zápas s Morthens. Vedeli sme, že budú hrať podobne ako deň predtým, avšak aj tak sa im podarilo vstúpiť do zápasu oveľa lepšie (4:0) ako nám, svoje útoky bez väčších ťažkostí využívali a my sme sa proti ich zóne trápili. Robili sme viac chýb, hádzali riskantnejšie prihrávky a nevedeli sme hrať tak trpezlivo, ako by si to situácia vyžadovala. Bodový rozdiel sa nám nepodarilo skresať na menej ako 2 body a v druhom polčase vyzeralo skóre na počítadle pre nás už dosť smutne. Snažili sme sa ešte niečo s výsledkom spraviť, ale Trnava hrala takmer bezchybne, čo sa o nás povedať nedalo. Konečný stav bol 14:9 a keďže v druhom semifinále vyhrali Zlaté M(o)ravce, v súboji o 3. miesto na nás čakal Mental. Vietor zrazu začal fúkať o trocha silnejšie a vedeli sme, že to nám sťaží situáciu, keďže sme nedisponovali veľkým množstvom skúsených handlerov. Zápas sa začal, Mentali nasadili veľmi agresívnu zónovú obranu a s viacerými hráčmi znemožňovali handlerom ich prihrávky. Naozaj som im nezávidel túto situáciu a snažil sa svojimi nábehmi im aspoň trocha pomôcť, avšak nie som (zatiaľ) zvyknutý na takúto fyzickú záťaž, a keďže som mal v nohách už 6 zápasov za 2 dni, energia chýbala a taktiež som aj viackrát kvôli tomu chyboval. Keď nám súper odskočil na rozdiel viac ako 4-5 bodov, Škrečok povedal, že treba hrať akoby bolo 0:0 a snažiť sa hlavne sa naučiť z tohto zápasu čo najviac. Hrali sme potom uvoľnenejšie a zápas dohrali zo cťou, konečné skóre bolo 13:6. Potom sme si so zvyškom tímu povedali pár slov k turnaju, zhodnotili, že vzhľadom na náš káder a viacero nováčikov to nie je zlý umiestnenie a šli si vypočuť záverečné výsledky. Víťazom sa stali zaslúžene Morthens Trnava pred Mravcami a Mentalom. Nám ostali len oči pre plač, keďže sme nedostali fešnú trofej v tvare disku, iba pomyselnú zemiakovú medailu (z toho sa však nenajeme). Spravili sme záverečnú fotku tímu, s Emilom som prebral cool diplom a dostal božtek na líčko od šarmantnej slečny/pani, ktorá odovzdávala ceny a diplomy, čo bolo pre mňa peknou bodkou za turnajom. Spirit of the game bol udelený domácim Baníkom Lásky, takže si mohli pochutnať aspoň na Horalkách (keď už nedosiahli ani na tie zemiakové medaily). My sme s ostatnými mužstvami poďakovali tomuto tímu za super turnaj, hodili si sprchu, rozlúčili sa a maximálne vyšťavení, ale s úsmevom na tvárach po parádnom víkende sadli do aút a v hlavách sme mali (teda aspoň ja) myšlienky týkajúce sa toho, či bude najbližší turnaj aspoň taký dobrý, ako tento.

P.S: Pozeram, ze som sa celkom rozpisal…nabuduce to uz snad bude kratsie, kedze som teraz plny emocii a musel som dat na papier vsetko co som mal na srdci 😛