Outsiterz

Manic Miner 2013 – report

Písal sa 16. August 2013, keď som sa náhlil na Zochovu, ktorá bola miestom stretnutia našej posádky pred cestou na Manic Miner 2013. Najprv to vyzeralo, že budeme musieť čakať na Marcela. Avšak keď mu Petrž telefonicky odkázal kam ho Marek nakope ak okamžite nepríde, tak radšej prehlásil, že pôjde s Joeym a tak sme vyrazili iba traja. Cesta ubehla rýchlo a ani sme sa nenazdali a už sme prechádzali cez ten bájny brod pred pekným štadiónom TJ Priechod.

Akonáhle sa však zvečerilo, postrehol som aj neblahú vlastnosť tohto malebného miesta. Aj keď je polovica augusta a v Bratislave stále pečie rozpálený betón z každej strany, večer v podhorí nízkych tatier je o niečom inom a tak nejaké tie teplejšie kúsky oblečenia padnú mimoriadne vhod. A ja som si to akosi pri rýchlom balení dostatočne neuvedomil (a nebol som veru jediný). Preto mi padlo mimoriadne vhod keď nás Lucka s Marekom naverbovali na pomoc s prípravou raňajok. Moje kuchárske ego dostalo okamžite poriadne po nose ako som tak sledoval Ondra sekajúceho cibuľu sťa Jamie Olivier. Ale tak aspoň mi je jasné, že forehandy nie sú zďaleka jediné, čo by som mal potrénovať.

Po chladnej noci nás čakali famózne raňajky, ktoré však mali jeden vážny nedostatok. Výber bol taký široký, že bolo priam nemožné ochutnať zo všetkého čo som chcel. A tak sa mi stalo, že som ich cítil ešte aj pri druhom zápase. Na rozcvičke bolo vidieť, že sme na fun turnaji, ľudia na ňu prichádzali len veľmi pomaly. To sa zrejme odrazilo aj na prvom zápase proti košickému Kefearu vystuženému niekoľkými Kusmi senického plastu. Napriek tomu, že ani oni nerobili práve málo chýb, hneď na začiatku nám ušli na 3:1. V ďalšom priebehu sme toto vedenie dotiahli, avšak ku koncu nám opäť odskočili na 7:5. Tu sme sa možno trochu zobudili, získali štyri body v rade a konečne otočili na 9:7. Medzitým boli menšie zmätky s ukončením zápasu, keďže hlavný časomerač (?) Keso hral na vedľajšom ihrisku, ale nakoniec sa ukázalo, že od zvukového signálu sa dohrá bod a potom ešte aj dvojbodová čapička. My sme teda potrebovali dať ešte desiaty bod, ale ten akosi nie a nie padnúť a už bolo 9:9. Kapitán Mesi teda nasadil zmesku dvoch dovtedy hrajúcich útokov, čo bol zrejme dobrý ťah, keďže sa nám podarilo skórovať a zaknihovali sme prvé tesné víťaztvo 10:9.

Po krátkej pauze sme nastúpili proti Zlatým Mravcom. Bolo nám jasné, že tentoraz pred nami stojí celkom iný súper a výkonom z prvého zápasu by sme veľa vody nenamútili. Napriek tomu nám opäť ušiel úvod a razom bolo 1:4. Po oddychovom čase sme sa trochu skoncentrovali a dotiahli na 5:6. To bolo však z našej strany všetko, skúsený súper si držal dvoj-trojbodový odstup a žiadny zvrat nepripustil – prehrali sme 8:11.

V ďalšom zápase, ktorý sa nakoniec ukázal ako kľúčový, stál proti nám z Lásky ťažiaci Baník, známy svojou aktívnou fyzickou hrou. Tentoraz sme tuším konečne získali prvý bod zápasu avšak napriek tomu nám baníci v úvode ušli až na 2:6. Nakoľko sa často presadzovali dlhými prihrávkami, vyskúšali sme zmeniť taktiku a začali sme ich brániť v strede. Tento systém fungoval o niečo lepšie avšak súper si stále držal odstup. Viaceré body sa hrali veľmi dlho vďaka častým stratám diskov, či už kvôli chybám, alebo obetavej obrane. Rekordérom bol asi bod na 5:8, počas ktorého odznel časový gong a ktorý sa hral (vraj) takmer 15 minút. Únava pribúdala, u našich súperov sa dokonca objavovali kŕče. Predsa len, oni hrali v 9 či 10, kým my sme boli na ihrisku 15 a to sme ešte pred zápasom našli dvoch dobrovoľníkov na vynechanie zápasu, aby nás nebolo priveľa.  Keď sme prehrávali 5:9, vyzeralo byť všetko stratené, avšak spojením maximálneho úsilia, vyčerpania súpera a vytrvalého bránenia stredu sa nám podarilo vyrovnať na 9:9. Opäť sme nasadili zmiešanú zostavu, ktorá si trúfala dotiahnuť zápas do víťazného konca. Šanca tam aj bola, avšak moju priskorú prihrávku do zóny Marcel iba ťukol prstami. V následnom útoku baníkom naopak zdanlivo zúfalý overhead vyšiel a tak sa tešili z vydretého víťazstva 10:9. Podarilo sa nám síce súpera úplne odrovnať pre ďalšie zápasy a tiež sme si ukázali, že sa dá zabojovať aj o zdanlivo stratený zápas, ale napriek tomu táto prehra pre nás znamenala koniec nádejí na semifinále (aj keď v kolečku po zápase sme si už od tretieho súpera v rade vypočuli, že s nami chce hrať finále :).

Posledný súboj dňa sme zviedli so Škorpiónmi. V tomto prípade nás skúsenejší spoluhráči vystríhali pred ich rýchlou hrou, sťa by give and go. Konečne sme mali dobrý vstup do zápasu (2:0) avšak ten prešiel do veľmi vyrovnaného priebehu, v ktorom sme opäť prehrávali, no nakoniec sa nám predsa len podarilo uspieť (11:9?).

Čas bežal a večerná megascénka sa blížila. Rozobrali sme si teda kostými (ktoré mali v publiku veľký úspech) a trochu si ju precvičili. Žalúdky nám spievali viac ako Majákova balalajka a teda viacerých nás veľmi potešil mierny odklad očakávanej premiéry, vďaka ktorému sme stihli zhltnúť nejaké tie halušky. Po tom sme sa už naozaj odobrali na pódium a ukázali, ako sa s pomocou odvahy a odhodlania dá poraziť aj drak.  Oslavou tohto víťazstva bol beer-race, v ktorom súťažiaci miesto piva ochutnali šmakulády ako voda s paprikou, ionťák s múkou, či kečup so žinčicou. Zvíťaziť sa padarilo jedinému českému zástupcovi na turnaji, Dream Dragons. Nasledovala tombola, v ktorej mala tretina (?) lístkov zhodné prvé čísla, čo pekne násobilo emócie súťažiacich. Jej zavŕšením bola ponuka na lekciu pullovania na nedeľu o 7:30 (či skôr?) od Chorchého. Dodnes nie je jasné či ju víťaz skutočne využil. Večerný program zaklincoval akčný kvíz pre milovníkov fantasy, po ktorom sme mali ešte debatu o tom čo by sa dalo na turnaji do budúcna vylepšiť a nakoľko môže organizátor morálne vplývať na zúčastnených.

Do druhého dňa turnaja sme teda vstupovali s tým, že musíme uhájiť aspoň to piate miesto. Účasť ľudí na rozcvičke tak ale nevyzerala a dokonca sa takmer naplnila Mišova prognóza, že aspoň jeden zápas na turnaji budeme hrať v jednocifernom počte (podotýkam, že na turnaj sme prišli 17-ti). Neidentifikovaný lietajúci objekt zo Špačiniec na nás vyletel od začiatku bez rešpektu a využíval naše chyby na získanie mierneho vedenia. Onedlho nás síce posilnil Marcel, ktorého zobudili až výkriky z ihriska aj Zajo z raňajkovej čaty, avšak ani to na ufónov nestačilo. Neplatila na nich ani zónová obrana s ktorou mali na lige v Prievidzi veľké problémy. Aj v útoku sme robili veľa chýb a tak nakoniec nás UFO oduševneným výkonom porazilo 9:7 (?).

Opäť sme teda narazili na Scorpions, ktorým z nejakých dôvodov tretina tímu sedela na tribúne a nástúpili iba v deviatich. My sme boli opäť v plnej sile dvoch útokov a teda sa očakávalo, že by sme konečne mali uspieť. Nebolo to zďaleka také jednoduché, ale hrali sme už o čosi uvoľnenejšie, dávali si pozor na ich dve hlavné esá a po vyrovnanom priebehu sme zvíťazili (10:7 ?). To našej zostave Baša, Combo, Dušan, Edo, Emil, Katka, Maják, Marcel, Mesi, Miško, Mišo, Ondro, Rišo, Samo, Virgo, Zajo a Zuzka prinieslo konečné 7. miesto. Klasici boli piaty a zvíťazil Mental, ktorý vo finále nedal žiadnu šancu trnavským Morthens.

Po zápase sme si rozobrali naše účinkovanie na turnaji, spravili tímové foto, osprchovali, upratali a pobrali sa domov. Bol to veľmi pekný turnaj, ale celkový dojem pokazilo naše účinkovanie na ňom a tak som opäť pochopil, že ostáva mi iba viac trénovať.

Emil