Outsiterz

Weiz 2014

1.3. – 2.3. sme si zahrali na mojom obľúbenom halovom turnaji vo Weizi. Turnaj oslavoval desiate narodeniny.

Na turnaj ma odprevadili smutné oči šoféra cisterny. Zostalo mu v cisterne 300 litrov naturalu 95, ktoré sa už nezmestili do nádrže na benzínke. Zúfalo čakal, na každého benziňáka, kým vyčerpá tých 300 litrov a on sa konečne odoberie za víkendovými radovánkami. V piatok večer, na benzínke v Juri smer Bratislava …. No snáď sa dostal domov aspoň v sobotu.

Cesta v pohode. Noc bola dosť presvetlená. Na záchod som išiel ako rocková hviezda. Ako som kráčal telocvičňou, rozsvecovali sa ďalšie svetlá. Do rána už nezhasli.

Začíname s amPullen v menšej hale. Hrá sa continuos. Nemáme žiadne špeciálne striedanie (platí celý turnaj). Bránili sme hlavne zónovo (platí celý turnaj) a dosť to na nich platilo (neplatí celý turnaj). Mňa zaujalo, že scroober používame ako úplne normálny hod. Po neustálych poznámkach o netrénovaní v hlave som asi čakal, že iné ako forehand a backhand nehodíme. Detaily si nepamätám, ale bol to po všetkých stránkach pohodový zápas. Vyhrávame 18:8.

Ďalší zápas je s FDK Zagreb, opäť v menšej hale. Proti našej zóne sa nevedia presadiť. Berú timeout, na ktorom Škrečok (alebo Maťo?) šikovne mení obranu na osobku. Takže sú z toho zmätení a my robíme obranu a dávame bod. Útok je pre mňa až prekvapivo pohodový. Nijako zvlášť nás nezatlačili. Trochu mi z našej strany chýbajú body zbierané pri čiare po rýchlych nahrávkach. Ale zase keď to nie je treba, načo to tlačiť nasilu. Vyhrávame 12:8. Spätne ma prekvapilo, že chalani zo Záhrebu skončili až poslední. Nezdali sa mi tak slabí.

Na ďalší zápas sa presúvame do veľkej haly a čakajú nás VertiGo. Zdá sa mi, že sme začali viac striedať osobku so zónou a oni s tým mali problémy. Ja si píšem premiéru v ultimate – volejbalový blok (obidvomi rukami vo výskoku). VertiGo na nás tiež použili zónu, ale hrali sme proti nej trpezlivo a (mne sa zdá, že) v pohode sme si dávali svoje body. Výhra 15:11 je naša.

Čakajú nás Innsiders, ktorí súperov (až na VertiGo) úplne valcujú. Opäť vo leľkej hale. Zápas je to veľmi pekný. Je jasné, že zóna proti nim až tak nefunguje (aj keď CD z nej vyťažil callahana). Hrali sme ju lepšie ako predchádzajúce zápasy, ale proti tomuto súperovi už nebudeme robiť obrany “kedy sa nám zachce”. Preto zónu striedame s osobkou. Innsiders nám zhruba v polovici odskočli o 2-3 body, ale v zápätí si to berieme späť. Potom ale prichádza moment, keď sa zápas zlomil. Nevieme sa presadiť v nábehoch. Akoby sme boli o pol kroka pomalší ako obrancovia. A trošku nám odišla hra “istiaceho handlera”. Handleri zrazu nemajú komu nahrať a z toho potom pramenia obrany alebo veľmi riskantné hody. Na konci to ešte dokážeme trochu zlomiť. Ale už je neskoro a prehrávame 11:16. Škoda. Ale z našej hry mám veľmi dobrý pocit. Neprehrali sme si to sami, ale vyhral lepší súper (a to de facto len o kúsok lepší v nejakom menšom úseku hry).

Nejaké wúdú (asi skóre) nám zabezpečuje priamy postup so štvrťfinále. Takže do sprchy, vyrobiť trpazlícke čiapky pre nezodpovedných účastníkov párty, jedno pivko a hurá na večeru s párty. Večera výborná, šaláty kyslé ako sa na Rakúsko (a špeciálne Weiz) patrí, cvikla vynikajúca. Párty je v znamení desiatych narodenín turnaja. Žadna konkrétna téma, kostýmy na vlastnom uvážení. My sme ako Snehulienka (Ajka) a trpazlíci. Ale neviem, či to niekto spoznal. Keď si taký Bereň nasadil trpazlícku čiapku, ničil výzdobu a ohrozoval stropné osvetlenie. Trošku prerastený trpazlík. Dali sme nejaké pivká, zatancovali, vypili týmový drink, pomohli naporcovať a zjesť narodeninovú tortu a v rozumnom čase sa individuálne odobrali do telocvične.

Nedeľné štvrťfinále so Styrian Hurricanes (“taxikárovci”) nás čakalo v malej hale. Úplne nám ušiel začiatok – 0:3. Potom sa hra vyrovnala. Nejaký bodík sme si zobrali aj naspäť, ale chybkami sme odmietli vyrovnanie. Bolo tam aj zopár (2?) dropov v zóne. Keď sa to spojilo s tým, že sme ich nevedeli ubrániť a taxikár nám stále šúpal lavačkou over hody do otvorenej v zóne, skončilo to prehrou 7:10, ktorá ma veľmi mrzela. Mali sme na nich. V tomto zápase bola continous hra proti nám. Bolo tam niekoľko drobností, ktoré by sa pri normálnej hre povedali a odstránili. Ale v continous na to je veľmi malý priestor.

“Malé semifinále” hráme vo veľkej hale proti GTV Raabatal Renewables. Chalani boli veľmi behaví a podľa mňa lepší ako Styrian Hurricanes. Bránilo sa viac osobne. Keď zapli zónu, Bereň ich vytáčal jedným scrooberom za druhým. Dosť bodov sme dostali po otvorenej a to asi zapríčinilo vysoký rozdiel v skóre. Zdalo sa mi, že to bol z našej strany taký psychicky unavený zápas. Akoby hlava už nechcela dávať nohám a rukám tie správne príkazy. Výsledok 11:17.

Nuž teda hráme o siedme miesto proti Upsa Daisy v malej hale. Pekný vyrovnaný zápas, keď obaja súperi chceli turnaj zakončiť víťazstvom. Upsa už toho mala fyzicky plné brýle (hrali o zápas viac) a to sa asi nakoniec prejavilo. Za nás ale pekný zápas a zaslúžené víťazstvo 11:9.

Celkovo teda siedme miesto zo 14. Turnaj vyhral jeden z tímov Catchupu – Senf. Vo finále nedal žiadnu šancu Styrian Hurricanes, ktorí se prekvapivo dostali až do finále. Celkovo ma zaujala vyrovnanosť týmov. Asi okrem oboch tímov catchupu mohol z prvej desiatky poraziť každý každého. Organizácia tradične výborná. Catchup už to má zmáknuté. Weiz si u mňa udržal pozíciu jedného z najobľubenejších turnajov.

Náhlivci v Škrečkovom aute rýchlo zmizli, my ostatní sme počkali na vyhlásenie a potom tradá domov. V Juri si Virgo všimol, že cisterna už na benzínke nestojí. Takže happy end.

Zostava: Škrečok, Maťo, Virgo, MišoK, Bereň, Ajka, Edo, CD, Petrž, Miki, tomas.

Výsledok: 7/14

Foto: v našej galérii a v Rakúskej regionálnej tlači

tomas.