Outsiterz

EUCR-E mixed – 2013

Ako si tak píšem diplomovku, zrazu ma pochytila chuť na nejakú tú bonboniéru či pivo a tak sa rozhodnem zaloviť v pamäti a v archívoch (v análoch radšej nie) a napísať pre Vás, milí čitatelia, pribeh plny emócií, behania, čakania, luskov zo slaninkou, universe pointov, beznádeje, Kuzmových oprsklých poznámok a ešte omnoho viac. Je sobota ráno a my sadáme do aút a vydávame sa na ďalekú cestu do susedného Čechúňska, paradoxne to máme asi najbližšie zo všetkých zúčastnených tímov. Prihlásených je len 11 tímov, čo nás zaviedlo do smiešnej dvojčlennej skupiny, kde sa okrem nás vyskytol ešte aj LoL. Ako prvé si staviame stany. Zdvíha sa vietor. Sadáme do aút. Štartujeme. Prezliekame sa. Na ihrisku vo vedľajšej dedine Veľké Pavlovice zvádzame od začiatku tuhý boj o to, kto si až do večera bude chillovať. Chalanov je veľa, chvíľami si niektorí nie sú istí, či nie sú len diváci. Poli je jediný, ktorý si je istý. Dievčatá naopak vyšťavujeme do poslednej kvapky. Po chvíli vyhrávame o pár bodov. Robíme chyby. Doťahujú. Zvučka ohlásila koniec času. Universe point. Prvá prihrávka Gáborovi rovno do layoutu. Zahadzujú. Dávame bod a víťazíme 15:14. Cestou do Bílovíc si to šupujeme 70-tkou cez železničné priecestie. Nadskakujeme. Dopadáme. Prežili sme. Niektorí odchádzajú domov. Medzitým v Bíloviciach sledujeme exotický zápas medzi Ukrajinskými Buffalo a Rumunským tímom, za ktorý hrá aj jedna černoška čo je dosť pri tele. Za smiechu Ondreja sa otáča a prekvapene zisťujem, že je to vlastne černoch. Ukrajinci po zápase plnom chýb vyhrávajú. Potom sme sa rozhodli, že keďže do večere nám ostáva celkom veľa času, asi tak 4 hodinky, že sa ešte medzitým pôjdeme najesť do nejakej fajnej reštaurácie. Vchádzame dnu, je celkom plno. Ale nezľakneme sa a objednávame si pivo a jedlo. Ja si dávam samotnú prílohu, lusky zo slaninou. To som ale ešte netušil, že im trvá dlhšie urobiť lusky, ako lusky s krkovičkou. No proste po asi 2 hodinách čakania nám konečne došlo jedlo, takže sme mohli ísť z reštiky rovno na večeru. Zisťujeme, že ráno hráme s Ukrajincami. Zlupneme ich ako malinu hovoríme si, keď hráme kocky, popíjame vínko pred stanmi a pomaly sa ukladáme spať. Nejaké baby sa tuším šli ešte prejsť do lesa, nezožralo ich však nič.

Vychádza slnko a s ním prichádza ďalší deň. Šoférujem Mesiho auto do Pavlovíc. Trošku ho oškieram o zábradlie, snáď si to nevšimne. Nastupujeme proti Buffalu až z ďalekého Lutzku. Majú tam takého vysokého týpka, volá sa Bodyk a spolu s jednou devuškou tam majú každý druhý disk. Nemajú skoro nikoho na striedanie, jedno auto vraj malo nehodu a neprišlo. Ale hrajú akoby ich bolo viac ako nás. Zapisujem sa do histórie callom “Travel bol here!” Ku koncu prehrávame asi o dva body. Sťahujeme zostavu. Maťo v layoute zachraňuje moju sračkovú prihrávku. Vyrovnávame. Opäť universe point. Obrana. Maťov roller do zóny. Ďalšia obrana a GÓÓÓL. 14:13. Sme v semifinále. Ukrajinkám sa do očú tlačia slzy. Vyhrávam magnetku Lutzku ako MVP. Zo zápasu máme velice zmiešané pocity, keďže sme ich brutálne podcenili a hrali asi na 30 percent. Oni naopak zo seba vyžmýkali maximum a na ďalšie zápasy im už neostali sily a všetko prehrali. Čiže sme v semifinále a proti nám Rakúsky Wunderteam. Zdvíha sa vietor. Na ich zónu nenachádzame recept. Oni nás úplne dávajú cez baby. Dostávame nakladačku 5:15. Nič ale nie je stratené, zabojujeme o tretie postupové miesto. Čakajú nás naši veďľastanujúci Grandmaster Flash. Začína pršať a nám sa nedarí. Sme dolu asi o tri body. Škrečok sa asi tretí krát háda s ich kapitánom, takým dlhovlasým blonďákom. Snažíme sa čo to dá, kontaktný bod je na dosah, ale zahadzujeme a prehrávame napokon 11:15. Turnaj vyhráva ďalší poľský tím Spirit on Lemon. Sadáme do áut a ideme domov.

Účinkujúci:
chalani: skrecok, Edo, petrz, Marek, Mesi, MisoH, Ondro, kuzmo, Rišo, mato, Miki, Mito Binda
baby: colka, Lucka, Ajka, Kaca, Aďa, Katka Simonova, Sasa Duplakova