Outsiterz

BLWTX 2015 Outsiterz Redefined

Outsiterz Redefined report alias Blowout X. z pohľadu blowouťáckeho nováčika

SOBOTA

Mentaláci nám  v sobotu milosrdne dopriali viac spánku a prvý zápas nám šmahli až na 12:30 (čo sa samozrejme vykompenzovalo neskôr, keď sme hrali ako na bežiacom páse). Tak sme sa teda okolo tej dvanástej začali pomaličky zívajúc schádzať (platí staré známe pravidlo – čím viac človek spí, tým viac zíva, mám to odsledované), prezliekať, rozcvičovať, rozhadzovať a vykonávať aj všetky ostatné činnosti nevyhnutné na podanie dobrého výkonu počas zápasu (Marcel a Combo určite vedia čo mám na mysli…). Približne dve minútky pred začiatkom spoločnej rozcvičky dorazil aj kapitán Marcel, že pohodka klídek všetko sa v pohode stíha.

A aj stihlo, na prvý zápas proti Žltým mravcom sme nastúpi pripravení, rozbehaní, nabudení. Zo začiatku sme preto celkom držali krok, no potom sa nezohratosť nášho tímu prejavila naplno a súperi nás začali valcovať ako robotníci subdodávateľov Váhostavu asfalt na severnej déjednotke. Konečný výsledok 14:5 sa mi zdal až príliš krutý, nehrali sme až tak zle (ale musím podotknúť že ani tak dobre že by sme si tú prehru nezaslúžili).

Ďalší skupinový zápas – proti Kusu syntetického polymerného materiálu zo Senice (danke schön Wikipedia). Darmo, taktiky tohto tímu sme mali dopodrobna nasledované z početných ligových kôl a tak sme mohli predvídať každý ich pohyb (bazinga!). Veľa si z toho zápasu nepamätám, tuším však že plasťáci robili viac vynútených aj nevynútených, taktických aj osobných chýb ako my a tak sme si mohli vyryť prvý zárez na pomyselnú pažbu.

Po klasicky krátkej jednozápasovej prestávke sme nastúpili na posledný skupinový zápas proti LOLom z Magyarországu. Neviem čím to je, ale vždy keď vidím to meno, vybaví sa mi jedno celkom známe meme 🙂 Z tohto nášho súpera som mal pocit, že hrali dosť čajovo, nedôsledne a chaoticky, tak sme im veľmi ochotne prispôsobili našu hru, veď čo sa budeme snažiť, keď netreba. Výsledok 10:9 hovorí sám za seba, dosť sme sa oň ku koncu strachovali. Našťastie sa podarilo a druhé miesto v skupine je IMHO veľmi slušný výsledok.

NEDEĽA

A nasledoval posledný sobotňajší zápas o postup do hornej osmičky s košickým Acidkom. Naša stále zlepšujúca sa forma robila divy a súperom nepomohol ani hosťujúci Sury, ktorý trénuje s nami a mohol by naše taktiky na tréningoch odsledovať. No keďže náš for fun tím sa nikdy nezohrával a taktiky sme si povedali až pred prvým zápasom, mal jednoducho smolu. My sme z našich protihráčov mali NoFear a zakončenie prvého dňa sme oslavovali postupom do prvej osmičky.

Prišla nedeľa a s ňou aj nepochopiteľný úpadok formy, ktorú sa nám v poslednom sobotňajšom zápase podarilo vyšpičkovať na turnajové maximum. Dalo by sa samozrejme vyhovárať na únavu, no je to také krátkozraké a alibistické, veď aj ostatné tímy hrali v sobotu rovnako veľa zápasov a tak by aj oni mali hrať zle. A veru nehrali, alebo aspoň nie až tak ako my.

Všetko začali druhí zástupcovia nášho južného suseda Hallodigaz-e? (myslím že toto meno nijak komoliť nemusím, samo o sebe je riadne strelené). Tí mali dvoch ľudí, čo vedeli hádzať a ďalších dvoch či troch čo vedeli behať a chytať (ako v tom vtipe o policajtoch, čo to jeden z nich vie písať a druhý čítať, a preto musia chodiť vo dvojici), ostatní tam robili křoví. Ich taktika bola jednoduchá, čitateľná, predvídateľná, no hrať sme proti nej nevedeli. Dostali disk a už ani nem tudom ako, letí dlhá a henten vpredu chytá v zóne. Počas našej rozohrávky nasledovala nepresná alebo ukvapená nahrávka, turnover a už to tam letí zase. Ku koncu zápasu som bol prekvapený, že sme prehrali len o tri body.

Aj v ďalšom zápase naša forma a koncentrácia exponenciálne klesala, skoro ako hustota normovaného normálneho rozdelenia pre x rastúce od nuly. A tak na nás mimozemšťania ani nemuseli vytiahnuť nejaké neznáme futuristické prostriedky na zmätenie protivníka, zmiatli sme sa dosť aj sami. Naše nekoordinované a chabé pokusy o zvrátenie výsledku zlyhali na plnej čiare a zo zápasu sme odchádzali s výpraskom 11:5. Čo už je samo o sebe dosť zlé, a to sme ani nevedeli čo nás čaká v poslednom zápase…

…ktorý zabil pomyselný klinec do rakvy až úplne na doraz. Náš posledný zápas nedele a zároveň aj turnaja, proti nášmu materskému tímu Outsiterz Ultimate Team. V našom tíme sa naplno prejavil akýsi ekvivalent povestného komplexu slovenských hokejistov z hokejistov českých. V útoku sme si neboli schopní presne a efektívne nahrať a v obrane zase obrániť jediný útok. Nemôžem hovoriť za mojich spoluhráčov, no mne sa už pred očami mihali písmenká k-a-n-á-r. Keď sa Combovi v druhej polovici predsa len podarilo dať prvý bod, riadne som si vydýchol. A keď do konca pribudol ešte jeden(!), mohli sme byť som sebou vrcholne spokojní 😛

Stručne k tímovému výkonu: bolo to ako na hojdačke, raz hore, raz dole. Myslím si však že konečné ôsme umiestnenie je na béčkový tím viac než uspokojivé, hlavne keď to Áčko skončilo len o jednu priečku nad nami (Ildikó nedráždi!)

Stručne k môjmu osobnému výkonu: celkom uspokojivý, snažil som sa ako sa mi len dalo, aj keď ku koncu mi už veľmi výrazne dochádzali sily. Skórovať sa mi ale tuším podarilo v každom zápase, čo viac si ešte môžem priať?

Stručne k turnaju ako celku: Z troch celovíkendových turnajov (Kimle 2014, Wild Wild Weiz, BlowoutX), na ktorých som mal česť sa zúčastniť, sa mi Blowout páčil najmenej. Nejde o herný aspekt, z tohto hľadiska boli všetky tri dobre zorganizované. Ide mi skôr o sprievodný program – na večeri som nebol, lebo tam nešiel skoro nikto od nás, na párty som nešiel, lebo sa mi nechcelo trepať cez celé mesto atď. Keby to bolo dakde vonku, išiel by som všade, lebo by som mal na výber buď to, alebo sa nudiť, a tak by som si to užil viac.

Dúfam že to nebolo až príliš vyčerpávajúce a četbu ste si patrične užili…

MaťoS