Outsiterz

Manic Miner 2015

Vraj je taká tradícia, že nováčik, pokiaľ sa nejaký zúčastnil, píše report. Neviem, či je to dobrý nápad, lebo napríklad teraz to padlo na mňa. Mal by som uklohniť niečo príjemné a informatívne. Aby sme si zaspomínali a ešte nám prípadne neprítomní trošku závideli. O turnaji v športe, ktorý by si zatiaľ o mňa ani bicykel neoprel. Za tie 3 či 4 tréningy, ktoré som v živote absolvoval som sa zoznámil s nejakými základmi, ale predovšetkým so skvelou partiou ľudí. Inak si neviem vysvetliť, ako som mohol s “toľkými” skúsenosťami dostať pozvanie kaziť turnajové výsledky. Viac by ma asi prekvapilo už len keby som napríklad po pár úvodných lekciách hry na gitaru dostal pozvanie hrať na koncert do kvarteta Bacha. Nuž, každopádne som za túto možnosť vďačný. Môj pohľad, ako by už malo byť jasné, je značne laický a teda predpokladám, že pre fanúšika odborného komentára nebude úplne orechový. V tom prípade sa treba obrátiť na kompetentných, aby prehodnotili nováčikovské pravidlo písania reportu. Ja mám však podozrenie, že to pravidlo má v sebe dávku Fun a Lazyness, čo sú oficiálne marketingové značky turnaja Manic Miner.

Piatok

Pre mňa sa to začalo pri domovskom stánku, pri Kuchajde, kde som po chvíli hľadania našiel svoje cestovné spoločenstvo disku. Poniektorí ešte dopĺňali, iní zase riešili opačný problém. V dobrej nálade sme autom vyrazili na cestu do Priechodu. Bolo teplo, cestu sme si krátili rozprávaním a vetraním. Mišo nám referoval dopravnú situáciu a Čolka s Emilom nás, ešte s Aničkou, bezpečne dopravili na miesto činu. Po ceste sme ešte stihli postáť v nepochopiteľnom rade na benzínke a doplniť zásoby v bystrickom Kauflande. Tam sme aj stretli ďalších diskobolov na parkovisku, ktorí čakali na prievozníka do Priechodu. Dorazili sme už pod rúškom tmy a zvítali sa s už dorazivšími priaznivcami plastových tanierov.

Prvé kroky mierili do town centra, kde už villageri mali naznášané plody zeme. Ale o ich skutočnom množstve a pestrosti som sa mal dozvedieť až neskôr… Vytiahli sme kauflanďácky lup a hostili hladné žalúdky. Potom bol už najvyšší čas postaviť obydlia. Vytiahol som svoj experiment od polárnického psa a mordoval sa s jeho unikátnou stavbou povedľa klasickej konštrukcie stanu Maťovho, kde prichýlil aj Emila. Mišo sa rozhodol, že bude z vlastnej vôle bezdomovec. Malo to aj svoje nesporné výhody, ako sa ukázalo neskôr. S čistými zúbkami som pozoroval čisté nebo. Hviezdy neboli tak zasvinené slovnaftským ohňostrojom, ako doma, tak som si pár Perzeíd predsa pozrel 🙂

Sobota

Ráno som sa zobudil skôr ako obyčajne, čo v prírode a v stane nie je neobyčajné. Keď som však opustil ležovisko, zistil som, že pracovný tím Outsiterz vstal ešte skôr a pripravil neobyčane skvelé raňajky. Taký švédsky stôl v lone prírody som asi ešte nevidel! 🙂 Parádny výber od výmyslu sveta stoly prehýbal a nevyhnutne musel ulahodiť každému. Plastové taniere, sťaby podnosy pod vyberné jedlá ťahali za sebou rozospatých hráčov. Najbližší zápas nás čakal až o 9:00, tak som najedený a spokojný išiel vytráviť. Slniečko už hrialo, tak nič nebránilo kalokagatickej vsuvke v podobe čítania a strečingu. Chvíľu pred zápasom sme sa začali trúsiť a po dvojiciach vylaďovali formu. Ja som nemal čo vylaďovať, tak som sa snažil aspoň nevyzradiť súperovi (hneď), že sa ma nemusí obávať a hádzal tie jednoduchšie hody 😛

Zápasom proti Baníku Lásky sa začal môj rýchlokurz stratégie a taktiky. Vyzeralo to asi tak, že som si napríklad od Ajky alebo Škrečka vypočul na lajne, čo mám zhruba robiť a potom som vybehol do bojového poľa. Niektoré funkcie mi boli prirodzenejšie, v iných som sa trochu strácal a pobehoval a čakal na nejaký hint. Našťastie som ho spravidla dostal od niekoho skúseného na striedačke, čo mi v teréne veľmi pomáhalo. Potom som si jednotlivé dieliky obrany a útoku skladal, keď som bol sám na striedačke. Musím povedať, že všetci spoluhráči boli veľmi ochotní a nápomocní mi poradiť alebo vysvetliť, čo sa od ktorého postu očakáva. Tak som si už počas prvého zápasu zahral handlera aj tykadlo, v obrane sme mali zväčša osobku. Až do konca sme sa po bode doťahovali s baníkmi, no napokon sme vytrvali do víťazného konca 12:11. To bol môj turnajový krst. Poprvýkrát som bol účastníkom turnajového pozápasového “kruhu”, ktorý hráči oboch družstiev po zápase utvoria, aby si spolu vypočuli zhodnotenie zápasu kapitánmi, dali si high5 a potom zvolali, na znamenie rešpektu a priateľského postoja, súperov cheer. Veľmi sa mi páči tento prvok frisbee, rovnako aj osobitne hodnotená kategória – spirit. Dodáva to tomuto športu špecifický šmrnc.

Oddýchli sme si jeden zápas a potom šlo celkom do tuhého. Za silného poludňajšieho slnka sme sa pokúšali rozobrať silný český Dream Team z Písku. Skúšali sme osobku, aj zónovú obranu. Rôzne varianty útoku. Ja som prezul do trailoviek po tom, čo sa mi odtrhli podrážky na kopačkách 😛 Dokonca aj studenú vodu z misy sme na hlave oprobovali… Pískovci však boli rýchli, presní a nápadití. Okrem toho, a to sme si potom povedali aj na konci, vyvstalo niekoľko sporných momentov. Rôzne (ne)prekročené čiary, vzdušné súboje. Hra bola preto trochu napätejšia, ale okrem toho, že sme v závere prehrali 11:13 to dopadlo celkom dobre. Už sme mali za sebou tesnú výhru aj prehru – bolo o čom premýšľať do ďalších zápasov. Rozišli sme sa – najesť sa trochu, napiť, ja napríklad uvoľniť nohy a zvlažiť sa do potoka. A tak – zrelaxovať, keď už máme taký lazy turnaj 🙂 Priebežne sa hralo Flubber Guts.

Oddýchnutí sme o 16:00 nastúpili proti maďarskému tímu LOL. Už od začiatku sme ťahali za dlhší koniec. Útoky nám vychádzali, dokonca aj ja som skóroval! Na tejto hre som sa učil prvý kep, poctivé markovanie a kadečo iné. Aj obrana nám vychádzala, takže sme príjemný a spiritový zápas s prehľadom vyhrali 13:4. Po ďalšej pauze, ktorá už bola spestriteľná varenou kukuricou sme sa, trochu unavení zo zápasov, zišli na posledný fajt, proti Paskudám. Bolo to také mierne bratovražedné, mali Emila. Hrali dobre, robili nám problémy. Niekoľko bodov malo viacnásobný turnover, dropy, nestihnuté longy, zmarené nahrávky. Napokon sme sa však, krok za krokom, dotiahli na úspešný záver 11:8, z ktorého sme sa však tešili len do druhého dňa 😛

Patrične unavení sme sa pustili do hodnotenia našej hry, spiritu, plánovania večerných aktivít, no a samozrejme do očisty. Sprchy tiekli pomaly a studeno, ale isto. Po hygiene sme si šli dopriať zaslúženú večeru. Vačšina sa sýtila bryndzovými haluškami. Ja takisto – boli domáce, na mieste vyrobené a veľmi chutné. No bodaj by nie, po takom namáhavom dni všetko chutí. Ale je možné, že boli ozaj netriviálne dobré 😛 Potom sa začal večerný program. Prvý bol beer race, ktorý bol určite haluzný, lebo ho organizoval Pedro, no nevidel som ho zblízka. V tom čase totiž ešte frčala fyzio prednáška a ukážka tejpovania. Tak som len zopodiaľ sledoval súťažiacu mládež.

Ďalším bodom programu bola tombola. V ktorej som nič nevyhral. Bolo to spôsobené predovšetkým tým, že som si nekúpil lístky. Nejako som si nevšimol, keď sa predávali. Ale ceny boli pekné, tak som nechal pokochať oči. A zakrátko aj uši pri hudobnom kvíze. Nepoznal som síce skoro nič, až na klasiku, ale bola sranda to počúvať a sledovať priebeh súťaže. Škoda, že niekto nevzal a nevytiahol gitaru alebo iný priebojný nástroj – chýbala mi tam taká táboráková atmosféra. Živá muzika a spievanie. Večer sa klonil k noci, pivo sa čapovalo pomaly. Zdatnejší ešte na laviciach posedávali a popíjali, no mňa premohla únava. Vravel som si, že si na chvíľku ľahnem v stane, dám si budík a vrátim sa do spoločnosti. No, nevyšlo to úplne. To som zistil, keď som sa prebudil asi o druhej v noci, ako ležím v stane na karimatke mimo spacáku. Asi som ani budík nestihol nastaviť a zalomil som ako drevo. Reprohudba, ktorá bola predtým jasným signálom, že “tam dole to žije” už umrela, tak som pokrčil plecami, zaliezol do spacáku a pokračoval v odpočinku. Teraz som si však budík nastavil, mali sme totiž hrať prvý zápas už o 9tej.

Nedeľa

Ráno som sa zobudil do rána chladnejšieho, ako som čakal. Aj obloha bola zatiahnutá. Čudné oblaky. Šiel som raňajkovať. Poučený predošlým dňom a nápisom na kartuši nad vchodom do filozofickej fakulty univerzity v Oxenfurte – “Nil admirari = Ničomu sa nediviť” som sa nedivil, že sa okrem osích melónov, báboviek, asi milióna druhov zelenín, syrov, nátierok, müsli a pečiva podávala aj čerstvá praženica a palacinky! Skrátka labúžo. Tak sme sa tam spolu s Osou zla a ďalšími osami kŕmili, keď, tu ti ho, z tých čudných oblakov začalo kropkať…

Najprv také nič, potom niečo a kým som došiel do stanu, už oficiálne pršalo. Rozvalil som sa, reku, strávim čas trávením raňajok – aj tak som mal na to ani nie 15 minút. Potom som, voľky-nevoľky, v drese zameril na ihrisko poctivo sledovaný kvapkami. Našťastie to netrvalo dlho, lebo Keso ohlásil odklad prvých zápasov a schovali sme sa do spoločenskej miestnosti. Mišo, ktorý si svoj stan zbalil ešte predým, ako by ho rozložil, mal všetko so sebou, tak vytiahol flautu a pokračoval vo včerajšom hudobnom kvíze. Potom sme ešte stihli s Kjarou, Lukášom, Maťom, Mišom a Ajkou krátku slovnú hru (nespomínam si na názov), ale pokračovanie, kde som nechal hádať slovo “svietnik”, skončilo pri “sv”. Potom už rada starších rozhodla za nás za všetkých, že “nemusí pršet, jen když kape” – pobrali sme sa do pokropu hrať semifinálový zápas s UFOm.

Štuple sa zaborili do premočenej trávy a disk vzlietol do vzduchu… Zápas sa rozbiehal zťažka. Chyby na oboch stranách. Klzký disk, občas pofukovalo. A nervozita. Menej spiritu. Rýchle striedanie, len nepomrznúť na striedačke. Time out, meníme taktiku, povzbudzujeme sa, chceme si užiť aj tento zápas. Kvôli počasiu a ostatným zápasom sa znižuje víťazné skóre na 9. Naša snaha tentokrát nestačila a niekoľko chýb v obrane spečatilo výsledok na prehru 6:9. Škoda. Hodnotíme hru, premýšľame, čo by sme mohli spraviť lepšie v poslednom zápase. Pozeráme iné zápasy, beží Flubber Guts a začína sa sušenie stanov – prestalo pršať. Oddychujeme…

…ja som to trochu prehnal. Budím sa, ako niekto volá moje meno. Vyliezam zo stanu a zisťujem, že ma tím zháňa na striedačku…ahaáá, to už hráme s Paskudami! Zoslonil som dochádzku, zle som si pozrel rozpis. No nič, vravím si. Snáď si zatiaľ aspoň Outsiterz vytvorili pohodlný náskok, keď im to nekazím. A veru, pravdu mám 🙂 Pribieham na trávnik za stavu – niečo ako 6:2. Fajn, tak to už máme v kapse, myslím si. A nie som sám. Veď sme už spolu hrali a vyhrali, skóre priaznivé. Nálada pohodová, striedame a usmievame sa. Pozorujeme klasikov, ako vedľa dávajú v krásnom zápase na frak Dream teamu… a tak sa zahľadíme, až si nevšimneme, ako Paskudy disciplinovane otáčajú zápas z cca 8:4 na 9:9 .. a napokon 9:10. Prehra. Taká celkom zbytočná. Sypeme si popol na hlavu, gratulujeme Paskudám a Škrečok vtipnosmutne dodáva, že si proti Paskudám konečne zahral, ale že včera mu stačilo, že to dnes nemuseli až takto hrotiť. No nedá sa nič robiť. Spirit zápasu bol však skvelý.

Rozoberáme naposledy celoturnajové ťaženie. Dopozerávame triumf Outsiterz Classic a ideme baliť stany. Slniečko už hodnú chvíľu spolupracuje, tak to ide lepšie. Znášame veci do áut. A prichádza vyhodnotenie. Všetky kategórie, vrátane Flubber Guts. Celkové šieste miesto pre tím Outsiterz nie je úplne namakané, aspoň to spiritové tretie je fajn 🙂 Prvé spiritové je cenou útechy pre tím LOL 🙂 No a čelo tabuľky celkového poradia zdobia naši klasici. Dobalíme, dorošádujeme posádky áut. A plní dojmov odchádzame za (ešte) lepšímí zajtrajškami, zatiaľ čo obetavejšia časť organizátorského tímu dáva areál do poriadku. Za to, a aj za celú organizáciu behom turnaja im chcem veľmi poďakovať! Ajka ma pri odchode potešila, že za 2 dni som absolvoval asi tak 2 mesiace tréningov. Hm, keby to tak šlo urýchliť aj inde 🙂

Report by Miro

zostava: http://www.outsiterz.org/turnaje/turnaj.php?id=296