Outsiterz

Majstrovstvá Slovenska 2016

Na našej klubovej schôdzi sme patrične oslávili výhru na Majstrovstvách Slovenska 2016 v kategórii Open, ktoré sa konali prvý septembrový víkend v Lazanoch neďaleko Prievidze. Možno nezaškodí si s odstupom času zaspomínať, ako vlastne prebiehalo toto naše majstrovské ťaženie.

Pred turnajom som mal troška vrásky na čele. Termín majstrákov stanovený relatívne na poslednú chvíľu, viacero opôr mimo a ešte pár dní pred turnajom len šesť prihlásených hráčov. Toto rozhodne nevyzeralo na to, že našim cieľom sú zlaté medaily. Našťastie sa všetko vyriešilo, prihlásilo sa pár mladých, pár starších sa uvoľnilo aspoň na jeden deň a zobrali sme aj baby. Klasicky som si však v noci pred turnajom v posteli premietal, ako toto asi môže dopadnúť.

Skupina sa síce zdala relatívne ľahká, no mladé tímy ako Paskudy by našu zostavu (zloženú zo starších harcovníkov a mladých uší) prekvapiť určite mohli. No a potom krížové zápasy s druhou skupinou, kde by sme mohli vyfasovať MD, Baník alebo U.F.O., tak to naozaj netuším. Špekuloval som, že budeme hrať nonstop (alebo aspoň väčšinu času) pouchovanú obranu, aby sme sa šetrili. V útoku by sme zas mohli hrať na to, že dvaja-traja makajú na voľnom kuse ihriska a štyroch hráčov “upratať” na handle…

…dosť tohto nočného extempore, poďme na to. V sobotu ráno ešte zvoníme v Pezinku v tlačiarni, kde si Pinďo spomenul, že mal ísť vyzdvihnúť nálepky na medaily. Nevadí, budú dodatočne (stále dúfame Sury :)). Cesta do Prievidze ubehla so staršími harcovníkmi veľmi rýchlo, črtalo sa krásne počasie s minimom vetra a maximom septembrového slnka. Aký rozdiel oproti neslávnym prievidzským MSR 2014, kedy sa hlavný mestský štadión premenil na oranisko. Ale inak sa rozdiely medzi týmito dvoma majstrákmi konanými v Prievidzi alebo jej okolí hľadajú z pohľadu nášho teamu len ťažko.

V podstate všetky naše sobotňajšie skupinové zápasy sa dajú zhrnúť veľmi rýchlo. Pouchovaná obrana robí súperom veľké problémy, akurát v poslednom zápase s North Side sme ju “nasilu” zmenili na osobku. Reku keď nám túto obranu v nedeľu skúsenejší tím prekukne, tak nech máme alternatívu. North Side nám dal na turnaji najviac bodov zo všetkých teamov. Ale aspoň sme tú osobku trocha potrénovali a už sa k nej počas turnaja nikdy nevrátili.

Útok (s primárnou stratégiou na 4 handlerov a troch “víriacich sa” middlov) šlape ako hodinky, chybky samozrejme sú, ale keď vieme pomerne ľahko ubrániť naspäť, tak to vlastne nikoho nebolí. Skvelo sa pozerá hlavne na našu tímovú hru, kde nikto nemusí predvádzať nič nadštandardné (Mikiho layouty, kedy si naschvál spomalí do disku, považujem za štandard) a predsa to stačí na super tímový výkon. Snažíme sa hrať všetci so všetkými a nahrávať čo najrýchlejšie ľubovoľnému voľnému hráčovi. Hádam len v poslednom zápase s North Side prichádza viac chybičiek z nekoncentrácie, preto si berieme timeout na skonsolidovanie. Hráme predsa aj o čo najväčší oddych pred nedeľou. Takže suma sumárum výhry 15:2 nad KeFEARom, 15:4 nad Paskudami a 15:6 nad North Side nám zaručili prvé miesto v základnej skupine a priamy postup do nedeľného semifinále.

Pomaly sa šuchceme, strečujeme, sprchujeme a pozeráme na zápas, z ktorého vzíde náš semifinálový súper. Baník Lásky nedal KeFEARu žiadnu šancu a svojou hrou v štýle “sekera sem, overhead tam, receiver vyrieši” nám dáva námet na večernú diskusiu na tému: “Ako na nich, veď toto neubeháme”. Po večeri na námestí hľadáme podnik na pivko – nájdeme terasku s milučkým ňuňu čašníkom a zábavným playlistom. Vedľa sa “radí” U.F.O., ako zahrajú to ich semifinále s Mentalom. Na nedeľu nás síce oslabí Katka a Rišo, no prichádzajú posily Mesi a Marcel, ktorý zo svadby doniesol na ochutnávku aj nejaký iontový nápoj. Jediný fail tohto večera (a druhý rozdiel oproti MSR 2014) je, že prievidzský jarmok sa koná až o týždeň.

A máme tu nedeľňajšie semifinále s domácim Baníkom, ktorý prišla na zápas povzbudiť aj nejaká tá divácka kulisa. My pokračujeme v útočnej teamovej hre zo včera, pouchovaná obrana funguje na Baník až príliš dobre. “Sekera sem, overhead tam” sa nekoná – úprimne netuším prečo si tam nešupli viac dlhých napr. na Aďa, na ktorého sme mali aj ja aj Pinďo na dlhej v súboji mismatch. Polčasové skóre 8:1 (pamätám si ho správne?) hovorí za všetko. V druhom polčase sa súperovi podarí skórovať o čosi viac bodov, my však naše útoky hráme doslova “bod po bode až kým nemáme 15”. Po výhre 15:6 sledujeme drámu na vedľajšom ihrisku. U.F.O. posilnené o niekoľkých hráčov Golden Ants trápi Mental až do universe pointu, v ktorom sa im podarí dokonca ubrániť. Jožo však v skrumáži viacerých hráčov nechytá Adamovu nahrávku (a ani si nehlási faul) a MD si to už nenechá zobrať.

Vo finále teda “klasické slovenské derby” Outsiterz vs. Mental Discorders. Zápas je však vyrovnaný len prvých pár bodov. V polčase za stavu 8:5 si prízvukujeme, že MD je team comebackov a tri body to je akokeby sme ani nevyhrávali. V druhom polčase sa však koná pravý opak comebacku, náskok sa zvyšuje a zvyšuje, obrana generuje turnovery a útoky hráme až do konca a pomaly si začíname vychutnávať majstrovské pocity. Finálová výhra 15:5. Takúto bilanciu by som si teda v piatok doma v posteli nebol tipol.

Viac už k tomu písať nebudem a nechám hovoriť obrázok:

Naša zlatá zostava:
horný rad zľava: Miki, Timo, Joe, Keso, Marcel, Mesi
dolný rad zľava: Pinďo, Timka, Škrečok, Marek, Čolka, Juro, Mesi
na fotke chýbajú: Katka a Rišo

Bronzové medaily si napokon odniesol Baník, spirit putoval do Turzovky pre team North Side.

Report by Škrečok

P.S. Koho zaujímajú kompletné výsledky, tak tu.