Outsiterz

schWEIZ’09 by Kaja alebo ako Marta skoro prišla o ultimate skill

Piatok

Vyrážali sme v piatok večer, nejaké zdržiavačky odklonili pôvodný plán odchodu, ale nakoniec pohoda, dorazili sme do Weizu v normálnom čase. Rozložili sme sa v správnej časti haly, takže sme nemuseli kvôli hrám skladať veci. Niekto si ešte hádzal, niekto skúšal tvrdosť podlahy (nechtiac, ale podarilo sa), niekto skúšal rakúske pivo. Pohoda.

Sobota

Prvý zápas v skupine hráme proti W.adies, čo sú vlastne baby z Wunderteamu, na čele s Marion. Nastúpili proti nám v šatách, takže som im v kruhu potom pochválila „schweiz look“, ale hrať sa im v tom muselo desne. Na zápas sme nastúpili s chuťou, dali sme im 4 rýchle body, a ten náskok potom rozhodol. Dostávali sa síce postupne do zápasu, my sme mali problém dať čistý vlastný útok, ale náskok je náskok a čas je neúprosný, takže na našu veľkú radosť sme si na konto pripísali výhru (po turnaji sme si ju mohli vážiť ešte viac, lebo W.adies hrali finále).

Druhý zápas v skupine, Slovinky, To mi deli (znamená „do it to me“). Bolo ich dosť veľa, tuším 10, takže sme to chceli hrať rozumne, hlavne efektívne nábehy v útoku, aby sme sa neuštvali. Slovinci im tam prišli robiť kulisu, takže tam bol dosť veľký hluk, čo mne osobne vadí len preto, že nie je počuť cally. Nešlo nám to podľa predstáv, hlavný problém bol náš útok, bol príliš pasívny a aj moja vina bola, že som nezmenila taktiku z 3-2 (čo je dosť running offence) na 2-3, čo sme dali až neskôr. Slovinky hrali dosť do tela, miestami až za hranicami dovoleného podľa mňa, takže nás to dobre nahnevalo (čo musíme nabudúce eliminovať a trestať takéto veci našúpanými bodmi) a zápas prehrávame cca 8:5.

Posledný sobotňajší zápas sú Chicks with discs, Chorvátky s jednou českou posilou. Ja si z tohto zápasu pamätám hlavne jednu Číňanku, ktorá vyzerala, že sa stále usmieva, tak som ju bránila, aby som zistila, ako sa veci majú a aj som zistila, že to ona tak dýcha a z diaľky to vyzerá ako úsmev. Ale keď sa bránili s Dadou, tak to vyzeralo vraj fakt dobre, obe sa usmievali 🙂. K hre, pamätám si, že sme dali dosť veľa bodov, neviem, myslím že bolo aj 7:0, takže zápas vyhrávame cca 12:2.

V základnej skupine sme skončili na 2. mieste a zajtra nás čaká štvrťfinále s 3. teamom z druhej skupiny.

Na večeru sme sa presúvali asi 10min pešo od haly, vonku pekne snežilo. Jedlo bolo fajn, akurát sa mi zdalo, že tie porcie sú dosť malé, mne síce stačilo, ale z toho vyplýva, že to bolo málo (aspoň pre chalanov). Ale zase bol aj stôl so šalátmi, takže dalo sa. Potom sme sa presunuli na párty, ktorá bola v jednom miestnom podniku, kde najprv pýtali od Xaa doklady, potom tam nechceli pustiť nikoho pod 16 rokov, ale nakoniec nás pustili. Po štvrťhodinke prišiel za MaťomS (ako jazykovo zdatným) ochrankár a povedal mu, že ak príde polícia, tí pod 16 majú bežať do kuchyne, takže Palo a Dada museli byť celý čas v strehu. Maťo na to dohliadal, lebo sa bál, že ochrankár si ho môže podať. Dali sme si čosi na pitie, ale nebol dôvod byť nejak dlho, lebo ľudí pribúdalo a aj cigaretového dymu.

Nedeľa

Takže na štvrťfinále sme nastúpili proti Taliankám, Tone Malefiche. Z tohto zápasu si toho akosi veľa nepamätám, možno aj preto, že som ho nehrala celý, lebo som zase raz zle stúpila a chvíľku som ľadovala členok. Viem akurát, že to bolo celý čas tak o bod, zo začiatku sme prehrávali, potom sme otočili a vyhrávali a nakoniec vyhrali 7:6. Ten náš útok bol zase raz problematický, treba to proste hrať aktívnejšie.

Ďalší zápas sľuboval veľa, čakali nás favoritky turnaja a víťazky EUCF 2008, Woodchicas. Mali sme psychologicky veľmi dobrú pozíciu, lebo oni mali „povinnosť“ vyhrať. Ich útok bol na jedno kopyto, prvý nábeh do zavretej, letelo to tam upsidom, a následne dlhá do otvorenej a potom už len doťuk do zóny, ale nevedeli sme to zastaviť, bolo treba viac s nimi behať, tesnejšie brániť. Náš útok bol snaživý, ale pár vecí nevyšlo a bolo potrestaných bodom, takže prehra 12:5. Na to, že ide o ako tak skúsený team, tak ma ešte raz rozčarovalo, že mali problémy s pravidlami, že zobrali timeout 3 minúty pred koncom, takže turnover, a oni nie a nie dať nám disk, rečí kopec a potom ešte aj v kruhu okolo toho, aké je to blbé pravidlo a nebol zvukový signál, no proste na ich mieste by som sa strašne hanbila. Od tohto zápasu sa do výronového klubu pridáva Dada.

Takže hráme o tretie miesto. Opäť To mi deli. Takže šanca na odvetu a medailu k tomu. Musím povedať, že už vôbec nehrali tak agesívne, takže spirit sa zlepšil, asi už boli unavené. Naša hra bola lepšia ako v prvom zápase. Ja som dávala dosť nafigu dlhé, proste dosť plachty, raz som Beatku natiahla na krásny leyout. Prehrávali sme o tri body, tak sme zmenili obranu na zónu, lebo na osobku už nebolo dosť síl. Vyšlo to, dva razy sme skórovali a vtedy sme mali dať naspäť tú osobku. Tretiu zónu už prelomili. Bolo to o bod a posledné minúty sa v zápase objavili diskusie, okolo pick callu, ktorý v tom hluku nebolo počuť, mali sme hrať, ale im sa stále niečo nepáčilo a kecali a kecali, potrebovali sme hrať a skórovať ešte pred zvukovým signálom, aby sme mali šancu, ale už sa to nepodarilo a prehrali sme 9:7.

Záver

Takže 4. miesto. Turnaj vyhrali Woodchicas pred W.adies, spirit Woodchicas. V tejto zostave sme hrali prvý raz, a myslím si, že sme sa v priebehu turnaja zlepšovali. Najväčšia práca nás zrejme čaká na útoku, ale myslím, že sme ukázali, že máme na to a keď budeme chcieť, tak to môže byť o mnoho lepšie.

Naša zostava: Bea, Beatka, Čolka, Dada, Marta, Kaja