Outsiterz

Outsiterz Redefined na Blowoute 2017

Ako prvák na matfyze, bývajúci na nie práve najpôvabnejšom bratislavskom intráku, sa veľmi rád na víkendy vraciam domov do Žiliny. Avšak víkend 18. – 19.3.2017 som výnimočne zostal v Bratislave a to dokonca s veľkou radosťou. Konal sa totiž môj vôbec prvý frisbee turnaj v živote – Blowout. Po ani nie mesiaci trénovania frisbee som bol samozrejme nasadený v B-čku tímu Outsiterz (volali sme sa Outsiterz Redefined) a ani tam som sa necítil úplne komfortne. Všetci okolo mňa už mali nejaký ten rôčik frisbee za sebou, takže som bol také “tímové mláďa“. Napriek tomu som bol však odhodlaný naplno bojovať za čo najepší výsledok.

Aby bola vo svete rovnováha, tak to krásne počasie čo sme v Bratislave mali počas pracovných dní muselo byť niekedy vykompenzované fajným dažďom, zimou a vetrom. Blowout (ako vlastne samotný názov turnaja naznačuje) túto „harmóniu“ splnil takmer na jednotku. Na miesto som sa dostavil pomerne skoro, približne pol hodinu pred prvým zápasom, no už vtedy bolo ihrisko také premočené, že som si nebol istý, či náhodou nejdeme hrať vodné pólo. Ešte dobre, že moji tímoví kolegovia boli pri rannom balení viac duchaplní ako ja, ináč by som celý deň hral v jednom kuse oblečenia a v tričku s krátkym rukávom (Beren dik za mikinu, dúfam, že si ju dostal naspäť).

Toľko k počasiu, prejdime k samotnému turnaju. Celkovo sa zúčastnilo šestnásť primárne mužských tímov a desať ženských tímov v kategóriách Open a Women. V Open sa najprv hralo v štyroch skupinách po štyroch tímoch. Podľa umiestnenia v skupine sa potom vybrali súperi do vyraďovačky, tzv. pavúka. Ten sa hral na každé miesto, teda sa dohrávalo nielen o prvé tri miesta, ale o každé jedno, preto si každý tím zahral rovnaký počet zápasov. Hralo sa na šírku futbalového ihriska, vždy štyri zápasy naraz. Každý zápas trval tridsať minút.

Našim prvým súperom bol tím UFO. Počas tohto zápasu bolo rozhodne najhoršie počasie, pršalo a fúkal vietor. Tomu sa prispôsobila aj hra, disk sa veľmi ťažko čítal, bolo viac dropov a náhodných catchov. Hrali sme osobku, no súper bol veľmi rýchly a agilný, takže jej efektivita bola relatívne nízka. Navyše sa nám vôbec nedarilo pretlačiť nejaký bod, hrali sme na dosť dlhé, no boli výrazne nepresné a navyše súper vedel dobre brániť. To viedlo k výsledku 6:1 v prospech súpera. Po tomto zápase ma začalo neuveriteľne bolieť pravé koleno, navyše som bol celý mokrý, bola mi zima a mal som kŕč v ľavom lýtku. Výrazne mi to zhoršilo náladu.

Druhým súperom bol tím Mental Disorders z Bratislavy. Počasie sa trochu ukľudnilo a my sme zmenili taktiku z osobky na zónu. Žiaľ, stáli sme proti jednému z favoritov turnaja, prihrávali si s chirurgickou presnosťou a síce sa cez zónu pretláčali dopredu pomalšie, ale viac-menej stabilne. Napriek tomu sa nám podarilo dať zopár pekných bodov, čo nám zabezpečilo finálne skóre 11:5.

Posledný skupinový zápas sme hrali proti tímu Kus Plastu. Bol to tím o ktorom sme si mysleli, že by sme nad ním teoreticky mohli vyhrať, ale žiaľ sme sa zmýlili. Kvalitatívne boli na tom dosť dobre, skúšali sme na nich opäť osobku no tiež cez nás pomerne ľahko prechádzali. Navyše sme si pomaly ale isto začínali uvedomovať, že máme dosť vážny problém s útokom. V strede ihriska sme si prihrávali pomerne málo, všetko sme tlačili čo najskôr do zóny, no nemali sme ani kvalitu ani podmienky na to, aby sme z toho mohli stabilne ťažiť body, preto bola hra plná turnoverov na oboch stranách. Celkový výsledok bol 2:5 v náš neprospech.

V poobedných hodinách sa konal ešte jeden zápas, tentoraz už pavúk. Žiaľ, náš kapitán musel odísť kvôli problémom s chrbticou. Navyše, keďže sme prehrali skupinu, čakal nás teda víťaz inej, konkrétne tím Yellow Block, ktorý prišiel až z Česka. Čo viac, počasie opäť začalo vystrkovať rožky, tentoraz vo forme silného vetra. Pri silnom vetri sa celkom oplatí hrať zónu, preto sme na ňu opäť stavili. Súper, aj keď vyhral svoju skupinu a mali sme pred ním rešpekt, bol spočiatku dosť nervózny, navyše sa nám podarilo dať prvý bod. To súpera úplne vykoľajilo a skoro desať minút hral výrazne pod svoju úroveň. Žiaľ, po prvom bode sa aj nám prestalo dariť, a tak aj v dôsledku silného vetra bola aj táto hra plná turnoverov na oboch stranách. Po chvíli sa však súperovi podarilo prelomiť útočné nešťastie a navalil nám hneď po sebe niekoľko bodov. Súperi sa uvoľnili a začal sa prejavovať kvalitatívny rozdiel. Vďaka poctivej obrane sme ale nakoniec uhrali skóre 5:2.

Prvý deň bol za nami, dopozerali sme zápasy nášho A-čka a ženského tímu a rozpŕchli sme sa každý svojou cestou. Cítil som sa ako zbitý pes a moje kŕče v ľavom lýtku prerástli do takých rozmerov, že som si musel ísť do lekárne kúpiť magnéziové tabletky. Na intráku som sa zmohol iba na nejakú sedavú činnosť a skoro som šiel spať generic cialis india.

Na druhý deň boli vyhliadky na počasie výrazne lepšie, aj keď stále bola zima a fúkal priemerne silný vietor. Všetci sme boli značne poznačení z vyčerpania z predošlého dňa, ja som stále cítil lýtko. Nášho kapitána (teraz nehovorím o Dankovi) žiaľ bolesť chrbtice neprešla, a tak sa už druhého dňa nezúčastnil. Napriek tomu panovala celkom dobrá nálada a napriek bolestiam aj chuť do ďalších zápasov.

Našim ranným súperom bol tím Paskudy zo Sabinova. Predošlý deň prehrali s našim A-čkom, no to neznamenalo, že to nie je kvalitný tím. Začínali sme opäť zónou a spočiatku sa nám aj celkom darilo, viedli sme to až do skóre 5:4, no potom opäť súper ukázal svoju skrytú silu a rozdrtil nás celkovo 13:5. Po tomto zápase sme to už vedeli naisto – našim najväčším problémom bol útok. Naše hody boli nepresné, takticky sme zlyhávali a ani v zóne sme nedosahovali najvyššiu možnú efektivitu. Žiaľ, tieto veci sú skôr záležitosťou dlhodobého tréningu a preto sme s nimi už nemohli veľa spraviť.

Náš predposledný zápas sme hrali proti tímu North Side v štvorke o 13. miesto. Tento tím mal, podobne ako my, dosť slabé výsledky z predošlých zápasov a bol to prvý tím, s ktorým sme mali relevantnú šancu vyhrať. V obrane sme (aspoň sa mi zdá) začali zónou, no hrali na troch handlerov, čo spôsobilo, že prvý cap sa poriadne nabehal. Bol som v prvom cape a keďže ani markovanie ani blokovanie diskov na diaľku mi zatiaľ nijako špeciálne nešlo, tak sa súper celkom ľahko posúval dopredu, aj keď na veľa prihrávok. Keď už boli pár metrov pred našou zónou, hodili to náhodne nejakému hráčovi v zóne a ten to často chytil. Napriek tomu sa aj nám podarilo dať zopár bodov a výhry sme sa nevzdávali do poslednej sekundy, pretože skóre bolo veľmi tesné, 5:6. Pri tomto skóre sa zvýšila aj herná aktivita a došlo k pár kontaktom. Posledný bod však nakoniec dal súper a tak sme tento zápas prehrali tesne 7:5. Bola to pre nás nepríjemná prehra, lebo to bol v podstate náš kľúčový zápas a tým, že sme ho prehrali, sme vlastne nespravili v turnaji žiadnu „pridanú hodnotu“.

Čakal nás zápas o predposledné miesto a našim súperom bol tím F.Meerkats. Bol to začiatočnícky tím, ktorý bol na svojom prvom turnaji. Hráči boli neskúsení a technicky slabší, preto sme boli jasnými favoritmi. Naša taktika bola trochu iná, snažili sme sa minimalizovať chybovosť v útoku a hrať skôr na kratšie prihrávky. To sa nám nedarilo. Vďaka kvalitatívnemu rozdielu sme síce vyhrali zdrvujúco 19:3, no so svojím výkonom sme predsa len neboli spokojní, najmä kvôli veľkému množstvu lacných dropov a zlých prihrávok.

Po zápase sme dopozerali hru o siedme miesto nášho A-čka a potom hru o deviate (teda tiež predposledné) miesto OutSisterz. To bol pre nás koniec turnaja.

Predposledné miesto celkom verne odrážalo náš výkon v turnaji. Napriek tomu som bol ale s turnajom spokojný a bol som veľmi rád, že som sa takého niečoho mohol zúčastniť, popravde, trochu mi to chýbalo. Atmosféra bola skvelá, povzbudzovali sme sa navzájom, bavili sme sa v šatni, hrali sme frisbee, jednoducho dobrá športová udalosť. Z môjho pohľadu teda rozhodne skvelý zážitok, na ktorý budem spomínať s radosťou (teda samozrejme až potom, čo ma prestane bolieť to lýtko…).

Report by Pedro2.0

Zostava Outsiterz Redefined: Dominik, Combo, Pedro2.0, Miško, MišoK, MišoT, Bus (tiež Mišo), Beren (zase Mišo)