Outsiterz

Manic Miner’08

Manic Miner – 16.-17.8.2008 – Priechod

Po asi šiestich mesiacoch medzi Outsitermi som si konečne našiel čas alebo sa skôr odhodlal prísť na nejaký turnaj. A to nie len tak nejaký, ale náš, outsiterský, Manic Miner. Miesto dohodnutého miesta stretnutia na Zoške mi Jožko volal, že sa stretávame ako klasicky na tréningu na Drieňovej. Moja schopnosť flákať sa do poslednej chvíle pred odchodom a MHD ako vždy nesklamali a tak som s meškaním asi desať minút dorazil na miesto. S Čolkou, Pedrom, Jožkom, Beatkou, Brankim a pár Mentalmi sme si trošku zahádzali a zahrali v brutálnom vetre, kde disk lietal naozaj zaujímavo. Po tréningu, Kofole, hot-dogoch a Čolkinej historke, okorenej vychrstnutým čajom, sme sa vydali na cestu. Tá ubehla v Jožkovom fáre bez problémov, len v Priechode sme sa chvílku pomotali, kým sme dorazili do krásneho areálu medzi zalesnenými kopcami. Proste balada. Keso už čapoval z hadice pivo, Roman pozýval na panáky a o chvíľu sa okolo nás zoskupila takmer celá outsiterská spoločnosť. Večer ubehol pri príjemnom klábosení o všeličom možnom a požívaní rôznych nápojov v bufete. Roman zháňal posily pre svoj trnavský Roman Squad, čo je vlastne predchodca Morthens a napokon ukecal Čolku, Ľudku, Matyho a Fila. Obloha bola zatiahnutá a predpoveď počasia optimizmu nepridala, ale napriek tomu vládla výborná nálada. Snažili sme sa presvedčiť baby na konkurz na roztlieskavačky bystrického futbalového klubu v sexi sukničkách a tričkách, ale žiadna nemala záujem. Snáď to bolo kvôli vzdialenosti Bystrice od Bratislavy, keď taký konkurz spravíme u nás, iste prídu všetky 🙂

Ráno nám spestrili chalani z vedľajšieho stanu. Dan napodobňoval hrom, čo sme pochopili nie podľa zvuku, ktorý vydal, ale skôr podľa toho, že nám to vopred láskavo oznámil. Lukáš vykrikoval, že už púlujú a na stan bubnovali kvapky dažďa. Keď sme sa vytrepali zo stanu, prestalo pršať, keď sme raňajkovali a pomáhali s prípravou raňajok pre ostatných, zase trochu kvapkalo a keď sme sa rozcvičovali, prestalo. Takže si môžete tipnúť, aké počasie zavládlo, keď sme vybehli na prvý zápas proti Roman Squad. Keso sa tentoraz venoval len organizácii, Branki s Beatkou sa vybrali na cyklovýlet, takže na cheer sme prišli trinásti pod Vavrovým velením. Smolu nám to neprinieslo a v miernom daždi sme súperovi nedali od začiatku šancu. Mokrý disk sa trošku šmýkal a hráči na striedačke sa skrývali pod Ondrov dáždnik. Romanov tím však napriek neodškriepiteľnej snahe a šikovnosti posíl bol viditeľne slabší a pohodlne sme ho držali na dištanc. Napokon sme zvíťazili asi 15:2. Po tomto zápase prestalo pršať a až do konca turnaja s drobnými výnimkami našťastie znovu nezačalo.

Ďalší zápas a ďalší súper, tentoraz český mančaft Peace Egg. Zo začiatku to bola vyrovnaná partia, obe strany robili chyby a využívali súperove, až do stavu 3:3. Čo sa stalo potom, to bol zlý sen. Súperi spresnili hru a totálne nás vygumovali. Napriek tomu, že sme sa snažili, nedokázali sme sa vyhnúť nepresným nahrávkam, dropom a nerobili sme dostatok dobrých nábehov. Česi neboli extrémne behaví, ale veľmi šikovní a takticky vyspelí. Šnúrou ôsmich bodov nám ukázali, aké máme rezervy.

Tretím rivalom v sobotu bola česká Veľká Morava. Podobne ako Roman Squad nám nekládli veľký odpor a s prehľadom sme zvíťazili, hoci v jeden moment sme vďaka strate koncentrácie dovolili súperovi takmer sa na nás dotiahnúť.

Posledný zápas skupinovej fázy postavil proti nám poľský tím Warsaw Twister. Už sme mali zabezpečený postup do štvrťfinále, ale chceli sme zaútočiť na druhé miesto v skupine. Behaví Poliaci nám to však nemienili uľahčiť. Ako Peace Egg, aj oni využívali našu nie najlepšiu zohratosť a skúsenosť niektorých. V istých fázach zápasu sme s nimi držali krok, no inokedy na rozdiel od nás dokázali eliminovať svoje chyby v útoku a vtedy dominovali. Prehra znamenala tretie miesto v skupine a na druhý deň zápas s Terrible Monkeys.

Po zápase sme sa nahrnuli do spŕch, ktoré však neboli stavané na taký počet ľudí a boljer už vôbec nie, takže sme sa pekne otužili. Niektorí dali prednosť miestnemu ľadovému potoku. Zhltli sme halušky (velmi dobré, mal som za lyžicu) alebo rezeň (tiež celkom chutný) a pripravovali sa na Beer race alebo klábosili pri bufete. Ja som šiel s Filom do Bystrice na nákup proviantu. Ak ste niekedy kupovali v Kauflande 150 rožkov a kopu ďalšieho jedla, asi si to viete predstaviť. Stihli sme aspoň záver Beer race, bolo to celkom veselé pobehovanie s čelovkami, strkanie zápaliek do škatuľky a iné hry, ale najmä pitie tradičnej slovenskej žinčice účastníkov pobavilo. Jeden Maďar si do toho ešte nalial aj nejaký chlast, proti gustu žiaden dišputát. Zúčastnila sa aj Čolka, ktorá mala na druhý deň ťažké ráno, či to bolo vďaka žinčici alebo sobotnej party, už agentúry mlčia 🙂 Po Beer race sme ešte zhltli za kýblik zmrzliny a potom pri bufete opäť žúrovali.

Nedeľné ráno medzi horami bolo krásne, vykotúľali sme sa zo spacákov a hor sa do “kuchyne” chystať raňajky. V pamäti mi utkvelo najmä veľa papriky a paradajok, ktoré bolo treba nakrájať a vymýšľanie stratégii, ako zabrániť prešibaným hosťom vstup do kuchyne, aby nám nezavadzali. No o chvíľu už rýchla rozcvička a najdôležitejší zápas sa začal. Hrozné opice zrejme poriadne žúrovali, lebo začali dosť mdlo a nám to dodalo síl, verili sme si. Zápas bol pekný a vyrovnaný, ich prevahu skúseností sme vyrovnávali odhodlaním a nadšením. Do poslednej chvíle sme sa doťahovali o víťazstvo, posledný bod bol dlhý ako týždeň pred výplatou, všetci sme siahli na dno svojich síl. Vtedy som zakričal svoj prvý pick call, no nepomohlo, Monkeys boli napokon tí šťastnejší. Nemali sme sa však za čo hanbiť, podali sme jeden z najlepších výkonov na turnaji.

Neostalo nám nič iné, ako hrať o 5.-8. miesto. Pred zápasom proti Východním Dendas sme sa hecovali so Škorpíkmi, že vyhráme my aj oni a zahráme si spolu o piate miesto. Oni to zvládli, my však nie. Rozháraná hra sa nepodobala vôbec na náš výkon proti Monkeys, zápas nám nevyšiel a už sme mohli siahnúť len na siedme miesto. Ani to nám však nevyšlo, už sa prejavovala únava a v rozhodujúcich momentoch aj neskúsenosť. Free Bees nás odsunuli na ôsme miesto, z čoho sme boli dosť rozčarovaní a dlho rozoberali príčiny.

Prvé miesto obsadil maďarský tím UFOzd, Spirit putoval zaslúžene kamarátom z Roman Squad. Po vyhlásení nás už pomaly vyhadzovali miesti, keďže mal každú chvíľu odštartovať prestížny futbalový zápas miestneho preboru, na ktorý sa v krásne nedeľné popoludnie privalila celkom slušná návšteva.

Cestou späť si smola zasadla na Maťa, ktorému sa ešte v Priechode pokazilo auto a musel čakať na miestneho opravára. Jeho posádku sme si rozobrali a ešte plní dojmov sa pobrali domov.

Zostava : Vavro, KajaP, OndroB, Kubo, Natali, Dada, Pedro, Lukáš, Bus, Jožko, MaťoS, Dan, Mesi + za Roman Squad hrali Čolka, Ľudka, Maty a Filo a v jednom zápase aj Beatka a Branki + Keso a Filo organizovali

Mesi