Outsiterz

Winterflug’09

Keďže ultimate skillu nie je nikdy dostatok, no niektorí ho majú taký nadbytok, že ho takmer ponúkajú (že Pedro? 🙂 , tak som sa rozhodol zaobstarať si jeden navyše a priblížiť vám berlínsky turnaj Winterflug’09, na ktorom boli Outsiteri krôčik od … ale o tom až neskôr.

Na dlhú cestu až do európskej metropoly sa vydala táto naša čisto mužská zostava:

Kesove auto: Keso, Kubo, Pedro, Mesi a Pinďove auto: Pinďo, Xao, Dan a Lukáš. V Kesovom aute sme preberali dôležité celospoločenské otázky s veľkým významom, čiže sme trkotali o všetkom od ekonomickej krízy, cez jedlo, baby až po frisbee. V Pinďovom aute púšťal Dan svoj najnovší objav, českú psychadelickú skupinu Původnej Bureš, ale veľký úspech nezaznamenal. Musím však povedať, že som si neskôr pár pesničiek vypočul a celkom sa mi to páčilo. Odporúčam napríklad album Kůň s pěti nohama a skladbu Děvčátko Momo 😀

Do cieľa sme dorazili neskoro v noci, Keso mal GPS, ktoré nás trošku pomotalo, ale napokon doviedlo až na miesto. Bývali sme v celkom peknom hosteli, všetci na jednej izbe v poschodových posteliach. Každý dostal kľúčík s čipom, ktorým mohol otvoriť dvere do izby a skrinku. Že každý môže otvoriť práve jednu konkrétnu skrinku tak, že priloží čip na určité miesto, to bol objav storočia a trvalo nám to hodnú chvíľu. Dolu bola nejaká welcome party, ale boli sme dosť unavení a tak sme ešte počkali na Kesa a Pinďa, ktorí boli odparkovať autá až pri hale, zahrali trošku calcetto (stolný futbálek), podaktorí spravili aj večernú hygienu a šli spať. Dan stále mlel o tom, že v noci si po neho príde Milan Kňažko, čo mal z béčkového hororu Hostel, v ktorom Milan skutočne hral. Pre istotu som mu pustil Milanovu pieseň z mobilu, aby sa trochu viac bál.

Ráno sme zltli celkom chutné raňajky a vydali sa aj s batožinou do haly, ktorá bol dosť ďaleko. Stála však za to, nádherná obrovská hala s minimálne troma veľkými telocvičňami, domovský stánok berlínskych hádzanárov Foxes. Prezliekli a rozcvičili sme sa a pozreli si kúsok zápasu našich súperov v skupine, Uwaga pies! a DJ Dahlem. Vyzerali zdolateľne, ale určite nie na podcenenie.

Na prvý zápas proti nám teda nabehli Poliaci z tímu Pozor pes!. Mali zmiešanú zostavu s dvoma babami. Jedna bola veľmi sympatická, najmä v porovnaní s rôznymi Nemkami a Rakúšankami. Ale späť k hre 🙂 Zápas bol dosť vyrovnaný, my síce dobre rozcvičení, ale predsa ešte nie v optimálnom tempe. Dokázali sme sa však dostať do vedenia a udržať ho až do konca, zvíťazili sme o bod. Celý turnaj sa hrá systémom continuous, čo veľmi šetrí čas, ale je to o to väčšia makačka. Boli sme spokojní, že sme dobre začali, hoci vyhrať sme mohli väčším rozdielom.

Trochu sme si odpočinuli, pozreli kúsok zápasu Žltej zimnice proti Big EZ a už tu boli nemeckí dídžeji Dahlem. Aj za nich hrala jedna baba, ale veľmi šikovná a rýchla, pokojne sa mohla rovnať mnohým chalanom. Na Uwaga pies hrali predtým nejakú zvláštnu zónu, no na nás to už skúšali minimálne. Hrali lepšie ako Poliaci, ale my sme im tiež nič nedarovali a bojovalo sa až do konca. Ten bol šťastnejší pre nás, po výhre o dva body sme postúpili do lepšej skupiny. V prestávke sme si ešte zahrali s Danom šach a keďže Xao stavil na Dana a prehral, mal za úlohu ukázať na turnaji nejaký pekný layout. To nesplnil, takže ten layout ho stále čaká 🙂

V ďalšej fáze nás čakali Isostars a Žltá zimnica, už sme mohli len prekvapiť, stačilo nám jediné víťazstvo na štvrťfinále. O to sme sa pokúsili už v prvom zápase proti Isostars. Nemci boli však mimoriadne skúsení a hoci niektorí vyzerali ako tatkovia, kondičku mali skvelú. Hrali sústredene až do konca, aj keď už jasne vyhrávali. Tvrdo bránili aj swingy a dumpy, takže sme mali veľké problémy. Prehrali sme 10:18 a museli sme to skúsiť v „bratovražednom“ súboji so Žltou zimnicou. To, že prehrali s Isostars len o dva body, nebol dobrý pocit, ale vedeli sme, že ak podáme svoj najlepší výkon, zvíťazíme. Prvý polčas bol z našej strany vynikajúci. Dokázali sme premeniť svoje útoky, aj dať pár pekných obrán, napríklad Pinďo krásne vypichol súperovi disk a Keso sa hodil, a v polčase sme viedli asi o dva body. Česi boli nervózni, Kačer, Maloch aj Frenky si navzájom nadávali a stresovali. Mali sme veľkú šancu, ale bohužial neudržali sme to. Asi rozhodli skúsenosti, lebo druhý polčas bol úplne iný. Zimnica zmazala náš náskok a išla do vedenia. Tesne pred koncom to bolo o dva body, Keso trochu kričal, lebo sme si nevšimli, že už končí čas. Pinďo mu nerozumel, potom som ešte ja naivne nahral súperovi a už to bolo v … kýbli. Prehrali sme o dva body a nepostúpili do štvrťfinále, z čoho sme boli veľmi sklamaní…

Večer sa nám nechcelo ísť ani na party, zašli sme si do reštaurácie na večeru a potom sme ostali v hosteli a celý večer drtili stolný futbal. Spravili sme si malý turnaj s dvojicami Keso-Pinďo, Dan-Kubo, Xao-Mesi a Lukáš-Pedro. Celkom dobre sme sa odreagovali a nechali vyhrať Lukáša s Pedrom 🙂 Dan v jednej chvíli tak skvele napodobnil naštvaného Kačera, že sme skoro popadali pod stôl od smiechu. Bolo to niečo v zmysle: „Ty vole, k…., co to děláš, ty vole?!“ , ale to je proste nenapodobniteľné. Po tomto ďalšom „športovom“ výkone sme už mohli ísť s dobrým pocitom spať.

Na druhý deň sme boli pripravení zabojovať aspoň o deviate miesto. Začali sme veľmi dobre, ProjectX alebo Pix sme zatlačili a pomerne s prehľadom porazili o päť bodov. No už sme začínali cítiť, že sme len ôsmi a únava robí svoje. V predposlednom zápase našim súperom boli Saxy Divers. Začali sme dobre a vypracovali si malý náskok. Xao sa však necítil dobre a tak hral len trošku, čiže bolo treba behať ešte viac. Saxy Divers sa na nás pomaly doťahovali a krátko pred koncom dokonca vyrovnali, keď Kesa odrátali. Posledný bod sme nezvládli a po celozápasovom vedení veľmi hlúpo prehrali. Boli sme z toho všetci sklamaní a zrejme to doľahlo na našu psychiku. V poslednom zápase bol totiž náš výkon vyložene slabý. Boli sme už síce naozaj unavení, ale problém bol aj v sústredení. Súper nebol neprekonateľný, ale už sme sa porazili aj sami, prehrali sme vysoko 10:18.

Napriek posledným prehrám sme zhodnotili turnaj pozitívne. Zahrali sme veľmi dobré zápasy proti silným súperom a vo finále sme videli špičkový ultimate v podaní Isostars a Wallcity, v ktorom napokon triumfovalo Wallcity a obhájilo titul. My sme sa mohli konečne vydať na dlhú cestu domov. Keso sa chvíľu čudoval, prečo nás GPSko posiela stále takými divnými cestami, až napokon zistil, že má nastavenie pre chodca 🙂 To však ešte nebolo všetko, neďaleko českých hraníc sme zišli z diaľnice a nedobrovoľne sa povozili trochu po horách. Pekný výlet, ale nie neskoro v noci s vidinou zvyšku dlhej cesty. Všetko však dobre dopadlo a niečo po polnoci sme šťastne dorazili domov. Bol to naozaj skvelý turnaj proti silným súperom, ktorý môžem do budúcnosti každému len odporučiť.

Mesi

Na záver obrazová príloha.