Outsiterz

Blowout Open 2009

Pekná, polojasná a relatívne teplá nedeľa na Blowoute. Ak vám práve napadlo, či mi preskakuje, veď na Blowoute pršalo a teplo rozhodne nebolo, tak máte pravdu tak napoly. Lebo toto bola predpoveď počasia na nedeľu, ktorú som si pozeral ešte vo štvrtok. Ako to už býva, bolo to úplne naopak. To však nemohlo odradiť nadšencov, čo sa zhromaždili na račianskom ihrisku pozemného hokeja plní chuti dobre si zahrať a pobaviť sa.

Náš open tím pozostával z týchto hviezd prvej veľkosti (zoradení podľa náhodného generátora): Škrečok, Vačko, Marcel, Maty, Maťo Kravec, Mišo a ja, Mesi. Chudák Bus sa zo zdravotných dôvodov nemohol zúčastniť. Trochu sme sa rozcvičili a rozhádzali a už nás vyhnali na prvý zápas, proti Škorpíkom. Marcel ešte pred zápasom žartoval, že ich musíme rozbiť a potom postúpime a nie, že by sme si to naozaj mysleli, ale ani sme nešli s porazeneckou náladou.

Bohužiaľ čoskoro sa ukázalo, že v tomto zápase nebudeme často kričať od radosti a nadšenia. Škorpióni postavili skúsenú zostavu a náš nezohraný open tím, ktorému navyše veľmi výrazne chýbal lepší handler, s prehľadom likvidovali. Naša hra v obrane nebola vôbec zlá (musím sa narcisticky pochváliť, že v tomtp zápase som dal asi štyri dobré obrany), ale útok bol bezzubejší ako ústa starej indiánskej squaw. Kto nevie, kto je squaw, nech sa hanbí, že nečítal poriadne Winnetoua . V skratke, prehrali sme 3:veľa a bolo nám jasné, že na žiadny úspech pomýšľať nemôžeme. Napriek prehre nálada nebola porazenecká a chceli sme sa vyhecovať na ďalších súperov, poľských Grand Master Flash Warsaw. V zápase so Škorpíkmi sme si aspoň odskúšali, že hra na troch handlerov nám nejde a tak sme to zredukovali na jedného až dvoch.

Proti Poliakom sme nezačali zle. Ale ani dobre. Veľa turnoverov, neisté a unáhlené hody na oboch stranách, museli sme drieť na každý bod. Nebolo to ono. Aj sa nám to vypomstilo. Doťahovali sme sa až do stavu 3:3 a ako to býva, jeden tím začal hrať lepšie. Môžete trikrát hádať, kto. Poliaci nám nasúkali asi štyri body a hoci sme bojovali, dokázali sme pokaziť aj jasné situácie pred zónou. Na záver sme ich ešte doťahovali, ale už to nestačilo, prehrali sme asi o dva body.

Prehra znamenala samozrejme stop účasti v štvrťfinále a už to mohlo byť v najlepšom deviate miesto. Trochu sme si oddýchli, povzbudzovali naše kočky a mlaďasov, ktorí mimochodom odohrali zaujímavý zápas proti sebe. Ak budete dobrí, dám vám aj link na nejaký video zostrih. Baby juniorov úplne vygumovali a ukázali im, ako sa to má hrať. Okrem toho chorche a spol nám pustili rôzne zmesky tanečnej hudby, že keď už je to jednodenný turnaj a navyše v nedeľu, nech sú aspoň nejaké prvky žúrky. Niektorí predviedli zaujímavé tanečné kreácie 🙂

V ďalšom zápase sme sa vrhli do neľútostného boja proti Discreditu. Škrečok predtým poznamenal, že dedov húličov musíme rozbiť. Spomenul som si, ako chcel Marcel rozbiť Škorpiónov a veľa optimizmu mi to nedodalo. Našťastie vyrovnaný bol len začiatok. Keď sme neskôr začali poriadne nabiehať a konečne nám nechýbal potrebný pokoj, protihráči to už nezvládli. Zo stavu 3:3 sme to dotiahli na výhru asi 11:3. Aspoň v tomto zápase sme hrali dobre, ale je pravda, že súper bol výrazne slabší ako obaja predošlí.

Junáci a dievky si zatiaľ prerazili cestu do štvrťfinále, v ktorom oba tímy zaknihovali výhry a Outisiteri sa mohli tešiť, že dva tímy siahnú na medaily. Jeden prinajhoršom aspoň na tú zemiakovú. Celkom pekne sa rozpršalo, ale keďže nebola mimoriadna zima a boli sme v dobrej nálade, nevadilo to tak strašne.

A už tu bol posledný zápas nášho open tímu, proti súperovi s pekným názvom Dreh &Trink Vienna, v preklade podľa mojej chabej nemčiny niečo ako “Otoč sa a pi Viedeň”. Hrali zónu a vo vytrvalom daždi sme nezačali zle, ale pokračovali oveľa horšie. Tá zóna nebola vôbec neprekonateľná, ale nemali sme rozvahu a ako povedal Vačko, nedokázali sme ich poriadne rozbehať a vyšťaviť. Strácali sme disky a neboli tak silní v obrane, aby sa to vyrovnalo. Prehrali sme o štyri-päť bodov a skončili na desiatom mieste. Nič moc.

Dopadli sme tak, ako sme dopadli, s tým už nič nespravíme. Pre mňa bolo pozitívom, že sme sa dokázali občas zomknúť a ukázať, čo vieme, hoci to naozaj nebolo často. Vyskúšali sme si, aké je to hrať v takejto zostave a to je asi aj lepšia skúsenosť, ako vyhrať menej náročný turnaj, kde sme podporovaní skúsenými kvalitnými handlermi a celým nabitým tímom. Hoci prehry a ich výška bolia.

Po poslednom zápase sme sa unavení a hladní rýchlo rozpŕchli. Ospravedlňujem sa kočkám a junákom, že sme ich neostali povzbudzovať, už nám asi neostali psychické sily. Ale zvládli to aj bez nás, k čomu im srdečne gratulujem a trošíčku ticho závidím Outsisterz triumf a Outsiterz Juniors bronzovú priečku 🙂

Mesi